V posledných mesiacoch dosiahla ruská energetická stratégia niekoľko míľnikov. Za jeden z nich možno považovať dohodu medzi Bulharskom, Gréckom a Ruskom o stavbe ropovodu spájajúceho Čierne a Egejské more, ktorá znižuje pravdepodobnosť uskutočnenia projektu Odesa – Brody – Gdansk. Ďalším dôležitým bodom bola okružná cesta ruského prezidenta Putina po stredoázijských štátoch a podpis dvoch predbežných dohôd o exporte ich surovín cez ruské územie. Tento krok vyvoláva otázniky nad realizáciou transkaspického ropovodu a plynovodu, podporovaných krajinami Západu a USA. Spomenutý vývoj udalostí má dopad tak na EU ako aj na samotné Slovensko.
Ruská vnútorná energetická stratégia má štyri základné kamene1:
– nútené prevzatie zahraničných investičných projektov na svojom území (problémy spoločností Yukos, Royal Dutch Shell, TNK-BP, nedávny vývoj okolo spoločnosti Russneft2);
– vstup ruských aktérov do krajín zásobujúcich surovinami EU a USA;
– získavanie vplyvu nad infraštruktúrou v krajinách EU;
– zabezpečenie prístupu k zdrojom v stredoázijských štátoch a monopolu na ich transport.
Okolnosti a význam ropovodu Burgas – Alexandropolis nie sú hlavným predmetom článku, preto sa sústredím na ruské snahy o vytvorenie jediného exportného kanála (Single Export Channel) a o získanie monopolu na export ropy.
Prípad 1: ropa
11. až 13. mája sa v poľskom Krakove konal energetický samit Poľska, Litvy, Ukrajiny, Azerbajdžanu, Gruzínska a Kazachstanu3. Hlavným cieľom stretnutia bol plán dohodnúť sa na stavbe ropovodu Odesa – Brody – Gdansk a iných trasách obchádzajúcich ruské územie. Štáty uskutočnili stretnutie kvôli neexistencií spoločnej stratégie EU voči krajinám Strednej Ázie a kvôli ich záujmu na znížení závislosti na ruských dodávkach energetických nosičov.
V tom istom čase ruský prezident Vladimir Putin navštívil Kazachstan a Turkménsko. Turkménsky prezident Berdymuchammedov, ktorý bol osobne pozvaný na poľský samit, sa rozhodol odmietnuť a preferoval stretnutie s ruským partnerom. To bola prvá horká pilulka, ktorú museli organizátori prehltnúť, pretože všetky plány európskych stratégov sú založené na energetických zdrojoch Strednej Ázie. Kazachstan reprezentoval iba zástupca ministra pre energetické a nerastné suroviny, takže len prítomnosť prezidenta Azerbajdžanu pomohla samitu zachovať si tvár.4
Najdôležitejšou témou, o ktorej sa v Krakove diskutovalo, bola podpora stavby ropovodu do poľského mesta Gdansk. Zdrojom ropy pre spomínanú trasu nemá byť iba Azerbajdžan; ako zdôraznila hlava tejto kaukazskej republiky, projekt môže byť výnosným podnikom iba v prípade, ak by ďalšie dodávky ropy poskytoval aj Kazachstan. Baku musí najprv zhromaždiť 50 miliónov ton (1 mil.b/d) ropy ročne pre ropovod BTC (Baku – Tbilisi – Ceyhan). Avšak aj v tomto prípade sa počíta s kazašskými dodávkami, pretože vyťaženosť línie od nich závisí.5
Ako protiváha k projektu Odesa – Brody – Gdansk sa z ruskej strany prezentuje ropovod CPC (Caspian Pipeline Consortium) z Tengizu (Kazachstan) do ruského Novorossijsku. Plánuje sa zvýšenie kapacity trasy zo súčasných 23 miliónov na 40 miliónov ton ropy ročne. Dodatočných 17 miliónov ton má byť použitých na naplnenie línie Burgas – Alexandropolis, u ktorej má Kazachstan záujem o kapitálový vstup. Ak sa Kazachstan zapojí do projektu za prijateľných podmienok, môže stratiť záujem na rozvoji ropovodu Odesa – Brody. Riešenie, ponúknuté prezidentom Putinom, navrhuje vstup Ruska do projektu s automaticky požadovaným spoluvlastníctvom. V tom prípade by bolo zabezpečené dostatočné množstvo kazašskej ropy na to, aby bol projekt ziskový, odporuje to však počiatočnému zámeru celého ropovodu.
Treba zdôrazniť, že kapacita línie Odesa – Brody je omnoho menšia v porovnaní s existujúcimi trasami, ktoré spájajú stredoázijské krajiny s ruským územím. Ročná kapacita je 9 miliónov ton ropy; plánovaná rekonštrukcia trasy Tengiz – Novorossijsk zvýši jeho kapacitu z 27 na 40 miliónov ton a rekonštrukcia spojenia Atyrau – Samara umožní transport 25 miliónov ton ropy. Strany zúčastnené v Krakove však vyjadrili silnú politickú podporu pre plánovaný projekt.6 Toto bol zároveň jediný výsledok stretnutia.
Pôvodne sa počítalo s napojením ropovodu Odesa – Brody na existujúcu južnú líniu Družby s tým, že bude pokračovať na západ aj cez slovenské územie. Družba končí v Českej republike, kde sa nachádza aj rafinéria v Kralupoch schopná spracovať kaspickú ropu. Ďalší možný odberateľ neruskej ropy je rafinéria v rakúskom Schwechate, ktorej ale stále chýba prepojenie s Družbou na slovenskej strane. Od roku 2004 existuje dohoda medzi Slovenskom a Rakúskom o výstavbe prepojenia, realizácia sa zdržiava kvôli environmentálnym problémom na oboch stranách.
Posledné vyhlásenia týkajúce sa ropovodu Odesa – Brody nespomínajú prechádzanie cez slovenské územie. Popri problémoch s odberateľmi kaspickej ropy existuje aj problém s Transpetrolom – slovenským prevádzkovateľom ropovodu Družba. Počas privatizácie ruský Yukos prebral kontrolu nad podnikom a po páda spoločnosti je stále nejasné, kto bude majiteľom 49-percentného podielu. Atmosféra je priaznivá pre ruské spoločnosti, tie ale vnímajú stredoázijskú ropu v strednej Európe ako konkurenciu.
Slovenská vláda sa snaží uspokojiť dopyt po rope aj z iných zdrojov ako z ruského, zatiaľ iba slovne. Odesa – Brody sa už ale nezdá byť prioritou. Hovorí sa, že spojenie Bratislava – Schwechat bude fungovať oboma smermi alebo sa spomína možnosť importu ropy cez české územie.7 Technicky sú tieto plány proti prepojeniu ropovodov Odesa – Brody a Družba. Slovensko môže importovať určité objemy ropy aj ropovodom Adria. Tieto návrhy sa objavujú s ohľadom na zámer Ruska znížiť objem exportovanej ropy cez Družbu a jeho presmerovanie do terminálu Primorsk v Baltickom mori.8
Prípad 2: Plyn
Návšteva ruského prezidenta v stredoázijských štátoch uštedrila silný úder aj americkým a európskym plánom na prepojenie obrovských zásob zemného plynu v Kazachstane a Turkménsku transkaspickou trasou do azerbajdžanského mesta Baku. Odtiaľ sa môže napájať nielen plynovod Baku – Tbilisi – Erzurum, ale aj projekt Nabucco.
Putinova stredoázijská cesta vyvrcholila v Ašchabade, kde spolu s kazašským prezidentom Nazarbajevom a turkménskym prezidentom Berdymuchammedovom vydali spoločné vyhlásenie týkajúce sa plánov na výstavbu plynovodu pozdĺž Kaspického mora a úmyslu rozšíriť sieť plynovodov známych pod názvom Stredná Ázia – Stred. Uzbecký prezident Karimov podpísal vyhlásenie už predtým.9
Zámerom je obnoviť ročnú kapacitu na úroveň z čias Sovietskej éry – 90 miliárd kubických metrov na ruskej hranici do roku 2010. Ďalšie kroky majú rýchly program realizácie – podpísanie medzivládnych záväzných dohôd do 1. septembra 2007, korporátnych dohôd do konca roku 2007 a začiatok stavebných prác do polovice roku 2008. Už teraz je jasné, že Gazprom bude kontrolovať všetky fázy procesu (prieskum ropných polí, ťažba plynu, výstavba plynovodu a tranzit).10
Rusko má už v súčasnosti takmer monopol na turkménske exporty plynu, a ak sa projekty zrealizujú, Kremeľ si v budúcnosti udrží pozíciu v celej stredoázijskej oblasti. Ohlásené plány vylučujú projekty transkaspického plynovodu do Baku a ďalej do Európy podporovaného Západom. Turkménsky prezident Berdymuchammedov povedal, že tento projekt je stále aktuálny a berie sa do úvahy, ale spomenul ho až na poslednom mieste za takými plánmi ako potrubie do Číny či transafgánska línia do Pakistanu a Indie.11
Tieto kroky iba potvrdzujú názory mnohých politických analytikov, podľa ktorých namiesto vytvorenia plynového kartelu sa Rusko bude snažiť prebrať kontrolu nad zdrojmi a tranzitnými líniami stredoázijských štátov.
Snahám Ruska o dosiahnutie monopolného postavenia zodpovedá aj plán predĺženia plynovodu Blue Stream z Turecka do Maďarska, ktorým sa bude transportovať plyn zo strednej Ázie spolu s ruskou surovinou. Gazprom už urobil prvé kroky v Maďarsku – kúpil podzemné zásobníky a preferuje krajinu ako stredoeurópsky hub pre distribúciu zemného plynu.
V dôsledku nedávnych krokov podniknutých ruskou vládou existuje iba malá pravdepodobnosť prítomnosti neruského plynu obchádzajúceho ruské územie v strednej Európe. Napriek veľkej politickej podpore, ktorej sa dostáva projektu Nabucco od EU.
Záver
Absencia výsledkov stretnutia v Krakove nie je vinou zúčastnených krajín; skôr sa dá pripočítať k zlyhaniu EU viesť energetickú politiku v Eurázii a neochote Washingtonu súťažiť s Kremľom v tejto oblasti. Krakovský samit potvrdil, že Azerbajdžan, Gruzínsko, Poľsko a Litva si uvedomujú potrebu energetickej stratégie v kaspickej kotline viac ako najvyšší politici v EU. Tieto krajiny však zároveň úzko sledujú aj svoje národné záujmy.
Koordinácia konkurenčných dodávateľov energetických surovín je kľúčovým aspektom stratégie Ruska na udržanie si svojej dominantnej pozície energetického impéria tvárou v tvár Európe. Napriek tomu, že EU a USA majú v oblasti vysoké investície a dávajú najavo dôležitosť oblasti, Rusku sa svojou energetickou diplomaciou podarilo Západ v strednej Ázií preľstiť.
Sledujúc Putinovu úspešnú cestu, vláda Spojených štátov vyslala do oblasti svojich reprezentantov za účelom zvrátenia trendu. Ak chcú uspieť, EU a USA musia navrhnúť konkurenčné ponuky cien Turkménsku a Kazachstanu, dať najavo, že investície do tranzitných projektov ležia na stole, politicky podporiť vodcov týchto krajín a zabrániť podpisu záväzných medzivládnych zmlúv v septembri 2007.
Poznámky:
(1) Socor, V.: Kremlin Strategy Targets Western Energy Assets in Russia, Western Supply Sources in Third Countries, EDM 16, January 23, 2007, http://www.jamestown.org/edm/article.php?article_id=2371827
(2) Hartmann, J.: Energie: Kreml erhöht den Druck auf Russneft, June 21, 2007, http://www.diepresse.at/home/wirtschaft/eastconomist/312160/
clanok.do;Hartmann, J.: Russland: Fiskus will hohe Nachzahlung von Ölkonzern, June 14, 2007, http://www.diepresse.at/home/wirtschaft/eastconomist/310660/clanok.do
(3) K podrobnostiam o samite pozri: http://en.rian.ru/world/20070511/65285602.html; http://www.thenews.pl/archives/466-Krakow-energy-summit.html
(4) Tomberg, I,: Warsaw energy summit’s bleak prospects, May 10, 2007, http://en.rian.ru/analysis/20070510/65265679-print.html
(5) Socor, V.: Krakow Pro-Western energy summit outmaneuvered by Putin in Central Asia, EDM 94, May 14, 2007, http://www.jamestown.org/edm/article.php?article_id=2372160
(6) Energy communiqué signed in Krakow; http://www.president.gov.ua/en/news/data/1_15724.html
(7) Nová trasa ropovodu medzi Bratislavou a Schwechatom, SME, June 20, 2007, http://www.sme.sk/c/3357692/Nova-trasa-ropovodu-medzi-Bratislavou-a-
Schwechatom.html
(8) Russia’s economics ministry opts for pipeline bypassing Belarus, April 17, 2007, http://www.en.rian.ru/russia/20070417/63788351.html; Transneft to develop existing oil terminal bypassing Belarus, RIA Novosti, June 18, 2007, http://en.rian.ru/russia/20070618/67413865.html; Mapy terminálu v Primorsku sú dostupné na stránke http://www.satellite-sightseer.com/id/7829/Russian_Federation//
Saint_Petersburg/Primorsk_port_and_oil_terminal
(9)Central Asia: Russian, Turkmen, Kazakh Leaders Agree On Caspian Pipeline, RFE/RL, May 12, 2007, http://www.rferl.org/featuresarticle/2007/05/09BF853D-
A94B-48BE-A3DD-937138D0B299.html; Elder, M.: Putin Triumphant in Turkmen Gas Deal, The St. Petersburg Times, May 15, 2007 http://www.sptimes.ru/clanok.php?action_id=2&story_id=21640; Central Asia politics: Moscow’s pipeline coup, Alexander’s Gas&Oil Connections, May 14, 2007 http://www.gasandoil.com/goc/news/ntc72457.htm
(10) Central Asia: Russian, Turkmen, Kazakh Leaders Agree On Caspian Pipeline, RFE/RL, May 12, 2007, http://www.rferl.org/featuresarticle/2007/05/09BF853D-
A94B-48BE-A3DD-937138D0B299.html
(11) Central Asia politics: Moscow‘s pipeline coup, Alexander’s Gas&Oil Connections, May 14, 2007 http://www.gasandoil.com/goc/news/ntc72457.htm; Russia, Kazakhstan, Turkmenistan agree on Caspian gas pipe, RIA Novosti, May 12, 2007, http://www.en.rian.ru/world/20070512/65373780.html