V nasledujúcom texte sa budeme venovať ustanoveniam čl. 5 Ústavy Ukrajiny. Spomínané ustanovenie je veľmi dôležité pre súčasný stav, v ktorom sa Ukrajina nachádza, majúci za následok ochromenie vertikálnych štruktúr moci v západnej a východnej časti krajiny. Ide pritom o ustanovenie, o ktoré sa opierali a opierajú aktivity rôznych hnutí v regiónoch Ukrajiny. V nasledujúcich riadkoch budeme zisťovať mieru, v akej platí analogický vzťah resp. paralely medzi jednotlivými typmi použitia v rámci právnej argumentácie zo strany hnutí v jednotlivých častiach štátu.

Pre začiatok uveďme znenie predmetného ustanovenia:

Nositeľom suverenity a jediným zdrojom moci na Ukrajine je ľud. Ľud realizuje moc priamo a cez orgány štátnej moci a orgány miestnej samosprávy. Právo určovať a meniť ústavný poriadok Ukrajiny patrí výlučne ľudu a nemôže byť uzurpované štátom alebo predstaviteľmi moci. Nikto nemôže uzurpovať štátnu moc (1).

Teraz pristúpme k jednotlivým procesom v regiónoch:

Západná Ukrajina

Právo na povstanie

Predmetný článok ústavy sa využíval ako právne zdôvodnenie euromajdanu a jeho aktivisti ho nazývali právom na povstanie. Napríklad jeden z občianskych aktivistov, politický analytik Inštitútu euroatlantickej spolupráce Volodymyr Horbač na svojom blogu v opozičnom denníku „Ukrajinská pravda“ uvádza odkaz na články 33 – 35 Deklarácie práv človeka a občana: „V prípade uzurpácie moci má ľud právo na povstanie. Právo na povstanie je formou odporu voči útlaku v dôsledku uzurpácie moci. Odpor proti útlaku pramení z prirodzených práv človeka. Keď vláda porušuje práva ľudu, povstanie je pre ľud a pre každú jeho časť svätým právom a naliehavou povinnosťou“. Nasleduje citát z preambuly Všeobecnej deklarácie práv človeka: „(…) pretože je nevyhnutné, aby boli ľudské práva chránené zákonom, ak nemá byť človek donútený uchyľovať sa ako k poslednej možnosti k odboju proti tyranii a útlaku.“ Podľa jeho názoru vtedajší vývoj na Ukrajine úplne spadal pod definíciu predtým spomínanej „uzurpácie moci a porušovania práv občanov na slobodu a dôstojnosť“. Ďalej dodáva, že je pri nasledujúcej zmene ústavy potrebné doplniť do článku 5 nasledujúcu vetu: „V prípade uzurpácie moci, porušovania práva občanov na slobodu a dôstojnosť zo strany moci má ľud právo na povstanie“ (2). Podľa vyjadrení mnohých aktivistov euromajdanu a ich zástancov nebolo potrebným výslovne toto právo ukotviť v ústave [pozri napr. (3) alebo (4)].

Právny rámec vytvorenia alternatívnych orgánov moci

Dňa 22. januára 2014 sa na svojom ustanovujúcom zhromaždení vytvorila Ľudová rada Ukrajiny, ktorá je podľa jej zakladateľov orgánom ľudových poslancov (t.j. opozičných a nezávislých) a jej úlohou je ochrana ústavy, ústavného poriadku, demokracie a parlamentarizmu. Jej kompetenciou je výkon právomocí predstaviteľov zákonodarnej moci, ktoré sú podľa ukrajinskej ústavy zverené Najvyššej rade Ukrajiny. V deklarácii sa ďalej uvádza, že sa v oblastných, miestnych a obvodných radách vytvárajú ľudové rady ako združenia opozičných poslancov, ktoré spolu s celonárodnou radou vykonávajú ochranu ústavy a ľudských práv a slobôd. Zakladatelia tohto orgánu vyhlásili, že plánujú zvolať ústavodarné zhromaždenie, ktoré má pripraviť projekt novej ústavy (5).

Zo zakladajúceho dokumentu vyplýva, že ľudová rada je iba akýmsi novým poslaneckým klubom (v danom čase opozičných) poslancov v konkrétnej oblastnej, miestnej alebo obvodnej rade. Však v praxi môžu vznikať rôzne nejasnosti ohľadom jej právnej povahy. Pokiaľ ide poslanecký klub v konkrétnej rade, ktorý sa nazýva „ľudová rada“, ten má právomoci a môže konať v súlade s nasledujúcimi zákonmi: „zákon o miestnej samospráve na Ukrajine“ a „zákon o statuse poslancov miestnych rád“. Ak „ľudová rada“ nie je poslaneckým klubom v konkrétnej rade, potom je zrejme alternatívnym (resp. konkurenčným) orgánom moci. Je pochopiteľné, že žiaden zo zákonov Ukrajiny nepredpokladá vytvorenie alternatívneho orgánu moci. Na druhej strane v súlade s článkom 5 ústavy jediným zdrojom moci na Ukrajine je ľud, ktorý vykonáva svoju moc prostredníctvom orgánov štátnej moci, orgánov miestnej samosprávy a bezprostredne. Keďže existujúce normatívne akty neupravujú procedúru vytvorenia nástrojov bezprostredného výkonu moci ľudom spôsobom vytvorenia orgánov alternatívnej moci, neznamená to, že sú občania zbavení tohto práva. V tomto prípade je potrebné stanoviť právomoci tohto orgánu; administratívnu jednotku, na ktorú sa vzťahujú jej právomoci; jej zodpovednosť a súvisiace právne postupy. Okrem uvedeného bude potrebné presne určiť, kto bude členom ľudovej rady (6).

Porovnanie zoznamu členov ľudových rád so zoznamom poslancov rovnakej územnej pôsobnosti [napríklad členov Ľudovej rady Vinnickej oblasti (7) a poslancov oblastného zastupiteľstva Vinnickej oblasti (8)] ukazuje, že napriek zneniu zakladajúceho dokumentu, v ktorom sa uvádza, že pôjde o poslancov z konkrétnych rád (t. j. o poslanecký klub), ide o zhromaždenia poslancov a aktivistov. Svojou povahou sa teda vytvárali alternatívne orgány moci voči Janukovičovmu režimu. Potvrdzuje to aj spôsob ich vyhlásenia. Napríklad zasadnutie mestského zhromaždenia v Žitomire vyhlásilo mestskú ľudovú radu za jediný orgán s právomocou aj naďalej zastupovať záujmy obyvateľov mesta a spravovať mesto Žitomir (prakticky miestna ľudová rada prebrala právomoci mestského zastupiteľstva) (9). V čase revolučných udalostí Ľudová rada (alternatívny orgán Najvyššej rady Ukrajiny) vyzvala príslušníkov silových štruktúr, aby nevykonávali „trestné“ rozkazy a prechádzali na stranu ľudu (10), k tomu skutočnosti aj dochádzalo (11) a vytvárali sa štruktúry domobrany pri národných radách (12). Ich činnosť sa pádom Janukovičovho režimu neskončila – dnes je ich úlohou lustrácia verejných činiteľov. V rámci niektorých rád existujú lustračné komisie zložené z občianskych aktivistov [napríklad lustračná komisia pri Ľudovej rade Ivano-frankovskej oblasti (13)]. Podľa rozmáhajúcich sa tendencií v západných oblastiach Ukrajiny je lustrácia iba začiatkom ľudovej kontroly, pretože môžu na základe ľubovoľnej požiadavky alebo sťažnosti lustrovať činiteľov akýchkoľvek inštitúcií (14). Objavil sa dokonca fenomén ľudových lustračných tribunálov. Líder vinnickej bunky Pravicového sektora Jurij Chort spolu s ďalšími osobami, ktoré sa predstavili ako členovia „ľudovej rady“, obvinil v mene „ľudového tribunálu“ hlavnú lekárku Vinnickej oblastnej detskej nemocnice z toho, že na začiatku protestných akcií kolaborovala so Stranou regiónov a zúčastňovala sa na zločinoch proti ukrajinskému ľudu. V mene tribunálu ju vyzval k rezignácii na svoj post a uviedol, že aktuálne prebieha lustrácia všetkých, ktorí mali v minulosti niečo dočinenia so Stranou regiónov. Uviedol tiež, že sa bude jej vecou ďalej zaoberať Ľudový tribunál, ktorý sa neriadi právnym poriadkom Ukrajiny (15). Ľudové rady protestujú aj proti politickým nomináciám, ak nominanti neprejdú cez ich „lustračné sito“, pričom nevylučujú ani násilné protestné akcie, akých sme boli svedkami aj na majdane [pozri napr. (16)]. Národné rady nemožno považovať iba za alternatívny orgán voči Janukovičovmu režimu, keďže sa profilujú ako alternatívny orgán voči novej moci v Kyjeve. Možno aj práve preto majú dočasné autority v Kyjeve záujem na tom, aby sa konali prezidentské voľby v čo najkratšom termíne. Ich očakávaná legitimita však bude pochybná [tak v západných, pozri napr. (17), ako aj vo východných oblastiach (18)] a je málo pravdepodobné, že povedú k ukončeniu existencie a činnosti alternatívnych mocenských orgánov.

Východná Ukrajina

Právo na povstanie

Na východnej Ukrajine nebadať snahy o uplatňovanie práva na povstanie, no miestni obyvatelia sa prostredníctvom predmetného článku ústavy usilujú presadiť vlastnú separáciu od centrálnych štruktúr [federalizácia zdola resp. separatizmus (vyhlásenie nezávislého štátu alebo pripojenie k Ruskej federácii)]. V každom prípade obyvateľstvo na juhovýchode Ukrajiny vníma zmenu moci v Kyjeve ako uzupráciu, čo ho stavia do rovnakej pozície, v akej sa cítili byť prívrženci euromajdanu (pozri časť „Právo na povstanie“ na začiatku tohto textu).

Vytvorenie alternatívnych orgánov moci a secesia štátnych štruktúr od centra

Dňa 21. februára 2014 sa v Charkove v reakcii na udalosti v Kyjeve konal zjazd poslancov všetkých úrovní z ukrajinského juhovýchodu a Krymu. Výsledkom zjazdu bolo, že sa takmer štyritisíc poslancov z ukrajinského juhovýchodu dohodlo na prebratí moci orgánmi miestnych štruktúr v plnom rozsahu až do doby, kým s nezabezpečí ústavný poriadok v Kyjeve (19). Tento zjazd nepriniesol konkrétne výsledky, ale aj napriek tomu sa začali formovať alternatívne orgány voči tým, ktoré boli ovládané z centra, čím došlo k paralyzácii orgánov centra (porovnaj so situáciou zo Žitomira, pozri vyššie). Medzi ne možno zaradiť ľudových starostov Sevastopoľa a Slavianska, ľudových gubernátorov Doneckej a Luganskej oblasti, Koordinačnú radu Sevastopoľa, Výbor obrany Sevastopoľa a iné [pozri bližšie (20)] a zložky donútenia (ľudové milície alebo Armáda juho-východu). Pre chýbajúci právny rámec sa opierajú o článok 5 ústavy [napríklad (21)]. Vo vzťahu k osobám, ktoré neboli riadne vymenované do úradu (vrátane vyššie spomínaných osôb), ktorý z hľadiska (časti) jeho náležitostí (predovšetkým právomocí) zastávajú, sa používa termín „vykonávajúci povinnosti“ (poverený výkonom funkcie), ktorý v praxi zahŕňa všetky osoby, ktoré vykonávajú právomoci určitého orgánu od osôb, ktoré boli vymenované dočasne kompetentným orgánom až po osoby, ktoré si za použitia násilia prisvojili právomoci orgánu, ktorého povinnosti vykonávajú.

Vznik ľudových rád na východe bol tiež veľmi podobný. Uveďme príklad „reformácie“ Doneckej oblastnej rady, v rámci ktorého protestujúci počas trvania jedného mesiaca požadovali zvolanie zasadnutia oblastnej rady Doneckej oblasti, ktorej predložili ultimátum, aby prijala uznesenie o konaní referenda o štatúte Doneckej oblasti. Toto ultimátum uplynulo dňa 7. apríla 2014 o 12.00, keď začal plynúť tzv. ľudový mandát. Pri ňom ide o to, že sa (podľa vyjadrenia občianskych aktivistov) viac ako 70 poslancov rady z dôvodu obáv o vlastnú bezpečnosť trvalo nachádza za hranicami; nie je preto možné naplniť kvórum potrebné na uznášaniaschopnosť rady. Mandáty chýbajúcich poslancov vyhlásili za uvoľnené a nových poslancov priviezli z náležitých okrskov (22). Z hľadiska zloženia ide o obdobný orgán, ako ľudové rady na západe Ukrajiny – skladá sa z občianskych aktivistov (tzv. ľudových poslancov) a poslancov zastupiteľstva.

Okrem toho sa určité orgány separovali od centra. Príkladom môže byť krymská prokuratúra. Prokurátorka Autonómnej republiky Krym Natalija Poklotnskaja pri nástupe do funkcie zhodnotila súčasnú situáciu na Ukrajine nasledovnými slovami: „Ako je vám všetkým známe, na Ukrajine sa udial protiústavný prevrat a ozbrojená uzurpácia moci. (…) Článok 5 Ústavy Ukrajiny predpokladá, že nositeľom suverenity a jediným nositeľom moci na Ukrajine je ľud. Ľud realizuje moc bezprostredne, cez orgány štátnej moci a orgány miestnej samosprávy. Právo určovať a meniť ústavu Ukrajiny prináleží výlučne ľudu a nemôže byť uzurpované verejným činiteľom, bez ohľadu na to, akým spôsobom alebo za akých podmienok sa dostal k moci. Nikto nemôže uzurpovať štátnu moc. Dnes nemáme pred ľuďmi morálne právo nečinne sa prizerať a akceptovať bezprávie radikálne naladených skupín diktujúcich podmienky života nášho ľudu. Preto od dnešného dňa Prokuratúra Autonómnej republiky Krym funguje v plnom rozsahu v záujmoch ľudu Krymu, ochraňuje jeho záujmy, zákonné záujmy garantované ústavou, základným zákonom štátu, práva (23). Do tejto kategórie orgánov možno zaradiť políciu, armádu a iné zložky donútenia, ktoré prechádzajú na stranu protestného hnutia.

Právny rámec miestnych referend

V médiách sa často objavujú informácie, že nie je možné vyhlásiť občanmi požadované miestne referendum v Donecku a Lugansku, pretože neexistuje právny rámec, ktorý by reguloval realizáciu miestneho referenda (24). Svoje rozhodnutie o realizácii referenda zdôvodňujú článkom 5 ústavy [napríklad (25)]. Z bližšieho pohľadu do problematiky je zrejmé, že sa zmena územia štátu môže udiať iba na základe celoštátneho referenda vyhláseného Najvyššou radou Ukrajiny [pozri článok 73 a 85 ukrajinskej ústavy (26)]. Ústavný súd sa už vyjadril k obdobnému prípadu, nedávnemu referendu na Kryme, ktoré vyhlásil za nezákonné (27). Na tomto mieste však treba pripomenúť, že nezávislosť ústavného súdu je spochybnená, pretože po ústavne nekonformnej zmene moci došlo aj k personálnym zmenám na ústanom súde [bližšie pozri (28)]. Možno predpokladať, že by myšlienku vyhlásenia miestneho referenda o zmene ústavného poriadku a o teritoriálnych zmenách na základe článku 5 ústavy ústavný súd v oficiálnom výklade ustanovenia zamietol [porovnaj (29) (30)]. V súčasnosti sú však vzájomné vzťahy na vertikálnych a horizontálnych štruktúrach tak narušené, že dnes nikoho oficiálny výklad ustanovení zákona ústavným súdom nezaujíma. Povstalci by mohli argumentovať, že sa pri realizácií práva na povstanie pri vyššie opísaných podmienkach proti režimu Janukoviča nebral ohľad na ich názor [na juhovýchode sa na ulici neschvaľovali nominácie kabinetu ministrov alebo nevymenovali svojich nominantov, porovnaj (31)] ako súčasti ukrajinského ľudu.

Záver

Dnešná situácia na Ukrajine je výsledkom abnormálneho stavu v radoch všetkých aktérov krízy (predstaviteľov starého a nového režimu, radového obyvateľstva vo východných a západných oblastiach krajiny). Radoví obyvatelia západných a východných regiónov využívajú článok 5 ústavy spôsobom, pre ktorý absentuje špecifický právny rámec, a to na vytváranie vyššie uvedených orgánov resp. uplatňovanie práv, pri ktorých sa za normálnych okolností nepredpokladá, že sa budú vytvárať alebo uplatňovať a preto nie je potreba ich explicitnej právnej úpravy. Uvedený stav v dôsledku štiepi krajinu na kusy. Ukrajinský režim evidentne nie je schopný konštruktívnej reakcie na vzniknuté problémy [rovnocenný dialóg so všetkými stranami za súčastného rešpektovania ich požiadaviek] a preto vznikajú situácie, ktoré vykazujú znaky uplatňovania dvojitých štandardov. Alternatívne orgány moci na západe Ukrajiny beztrestne fungujú, či už ide o ľudové rady alebo o zložky donútenia ako napríklad domobrany. Všetky tieto štruktúry sú nezákonné a ich založením a činnosťou je splnená skutková podstata trestného činu Konania smerujúce k násilnej zmene alebo zvrhnutiu ústavného poriadku alebo k uzurpácii štátnej moci (čl. 109 Trestného kódexu Ukrajiny). Trestné stíhanie osôb, ktoré sa podieľali na zakladaní a organizácii týchto rád by určite napomohlo normalizácii vzťahov [porovnaj: pred zmenou moci v Kyjeve bolo vydaných niekoľko rozsudkov, ktoré ľudové rady zrušili, pretože boli v rozpore s článkom 6 ústavy a v rozpore so zákonom o miestnej samospráve na Ukrajine, porovnaj (32) – štát pristúpil k miernejšiemu riešeniu: k zrušeniu rád a nie k trestnému stíhaniu osôb, ktoré sa na nich nejakým spôsobom podieľali]. Rovnako by sa malo pristupovať aj voči podobným štruktúram na východe krajiny; voči niektorým príslušníkom obdobných orgánov by mali byť podľa ukrajinského poriadku vedené trestné konania aj z podozrenia zo spáchania trestného činu Ohrozenia územnej celistvosti a nedotknuteľnosti Ukrajiny (čl. 110 Trestného kódexu Ukrajiny). Ako je zrejmé, súčasné vedenie v Kyjeve sa z hľadiska stíhania za uvedené konania jednostranne orientuje na predstaviteľov východných štruktúr. Zároveň dochádza k porušovaniu ústavy (33), pričom mnohým z takýchto prípadov sme sa na našom portále už venovali. Najväčším previnením voči vlastnému ľudu je použitie silových zložiek voči obyvateľstvu (ktoré kooperuje s povstalcami), čo ukrajinská ústava zakazuje. V prípade euromajdanu k použitiu armády nedošlo [porov. (34)].