Štát Izrael si podľa židovského kalendára 8. mája pripomenul 60. výročie vzniku. Izraelčania 60 rokov existencie svojho štátu oslavovali leteckými šou, koncertmi a piknikmi. Palestínčania, ktorí vznik Izraela označujú ako „nakba” – katastrofa, vyvesili na domoch palestínske vlajky, čierne zástavy a smútočné stuhy a vyzvali na jednohodinový štrajk. Dňa 15. mája vypustili 22 000 čiernych balónov symbolizujúcich smútok a utrpenie utečencov – jeden balón za každý deň od vzniku Izraela. (1)
Keď 14. mája 1948 predniesol prvý izraelský premiér David Ben Gurion prehlásenie o vzniku Izraela, tento štát mal len približne 600-tisíc židovských obyvateľov. V súčasnosti ich podľa výsledkov posledného sčítania ľudu má 7,2 miliónov – z toho 5,5 milióna Židov a asi 1,4 milióna Arabov.
Pretože už od jeho vzniku okolité arabské krajiny odmietali vo svojom strede židovský štát, odpovedali na jeho vyhlásenie nezávislosti vojnou. Arabsko-izraelské vojny a povstania Palestínčanov poznamenali celých 60 rokov existencie Izraela. A hoci s 5% rastom HDP je Izrael dnes jednou z najvýkonnejších ekonomík sveta, k mieru a vlastnej bezpečnosti má stále ďaleko. Pod vplyvom mnohých udalostí a profilácie svetovej politickej scény je však Izrael až neobyčajne ústretový k trom subjektom, s ktorými donedávna odmietal akékoľvek styky – palestínskemu Hamasu, libanonskému Hizballáhu a Sýrii.
Pozadie ústupkov
Od začiatku druhého volebného obdobia sa americký prezident George W. Bush snaží vylepšiť svoj imidž nezvratne poznačený vojnou USA proti terorizmu a, rovnako ako pred ním Bill Clinton, má ambíciu zapísať sa do amerických učebníc dejepisu ako mierotvorca, ktorý do konca roka 2008 – najlepšie ešte pred novembrovými prezidentskými voľbami – vyrieši dlhotrvajúci konflikt na Blízkom východe. Ako sa ukázalo na už s týmto cieľom špeciálne zvolanej konferencii v Annapolise koncom roka 2007, stanovený časový limit je, mierne povedané, prehnane optimistický. Bush a jeho ministerka zahraničných vecí Condoleeza Riceová však ešte stále veria, že splniteľný. „My stále veríme, že je to splniteľný cieľ. Môže sa podariť do konca roka a do konca funkčného obdobia prezidenta Georgea W. Busha,” vyhlásila Riceová na májovom stretnutí s palestínskym prezidentom Mahmúdom Abbásom (2). Obaja – Riceová aj Bush – preto vyvíjajú tak na Izrael, ako aj na palestínsku samosprávu, výrazný tlak.
Rovnako aj Európska únia a prezident Francúzska, ktoré únii tento polrok predsedá, Nicolas Sarkozy, ktorý svoje veľké predvolebné ambície presmeroval z neúspešných domácich reforiem na zahraničnú politiku, označil v júni 2008 pri návšteve Blízkeho východu vznik palestínskeho štátu za prioritu Francúzska a Izraelu pripomenul jeho povinnosť mieru s Palestíncami (3, 4). Okrem USA a EÚ apeluje na Izrael aj OSN a viacero mimovládnych organizácií na ochranu ľudských práv. To však za posledných 60 rokov neprinieslo významné výsledky. Čo teda spôsobilo najnovší obrat v myslení jeruzalemských politikov?
Po tom, čo z kandidátky na prezidenta Spojených štátov definitívne vypadla Hilary Clintonová presadzujúca tvrdý postoj voči Iránu – najväčšiemu nepriateľovi Izraela, ktorý sa mu dokonca vyhráža zničením – panujú v Jeruzaleme obavy z ďalšieho vývoja izraelsko-amerických vzťahov. Favorizovaný umiernený kandidát demokratov Barack Obama sa netají zámerom postupne stiahnuť americké vojská z Iraku a pravdepodobne nebude horlivým stúpencom a bezvýhradným podporovateľom Izraela v susedských vojnách, čo môže viesť k oslabeniu pozície Izraela v regióne. Iróniou je, že podľa výskumu preferencií organizácie The Israel Project americkí židovskí voliči dávajú prednosť Obamovi pred kandidátom republikánov Johnom McCainom. Podľa tejto organizácie sa až 61 % Židov tradične naklonených skôr demokratom chystá odovzdať svoje hlasy Obamovi a len 32 % McCainovi.(5)
Izraelčania sa boja, že „privilegované partnerstvo” s USA už nebude také privilegované ako predtým. Izraelský veľvyslanec pri OSN Dan Gillermann dokonca vyhlásil, že Obama predstavuje pre Izrael nebezpečenstvo. (6) Obama sa snaží podobné obavy rozptýliť a vo viacerých nedávnych prejavoch sa prezentoval ako priateľ a obhajca Izraela. To však nič nemení na fakte, že domáce hospodárske a sociálne problémy Spojených štátov budú pre jeho vládu pravdepodobne prednejšie ako konflikty Izraela s Iránom chváliacim sa svojím jadrovým programom alebo s iným štátom či subjektom.
Rozhodnutia izraelskej vlády však do veľkej miery ovplyvnili aj domáce problémy. Ako nezanedbateľný sa javí demografický vývoj v krajine. Vysoká palestínska pôrodnosť – 6,2 dieťaťa pripadajúceho na jednu palestínsku matku oproti 2,5 dieťaťu na židovskú matku – by mala spôsobiť, že v druhej polovici 21. storočia bude pomer Židov voči Palestínčanom 10:12 miliónov, hoci v súčasnosti ešte stále tvoria väčšinu Židia.
Druhou závažnou skutočnosťou pri rozhodovaní izraelskej koalície Kadima – Strana práce – Šas – GIL pravdepodobne boli rekordne nízke preferencie a vyšetrovanie premiéra Ehuda Olmerta v súvislosti s korupčnou aférou. Olmert je podozrivý, že prijal peniaze na svoje predvolebné kampane od amerického podnikateľa Morrisa Talanskyho, hoci izraelské zákony politikom zakazujú financovanie kampane zo zahraničných zdrojov (7). Súčasného izraelského predsedu vlády, ktorý vo funkcii nahradil chorého Ariela Šarona, vyšetrujú orgány činné v trestnom konaní od jeho nástupu do funkcie v roku 2006 už po piaty raz. V januári 2008 čelil kríze po zverejnení kritickej správy vládnej komisie o tzv. libanonskej letnej vojne v roku 2006, podľa ktorej izraelské politické vedenie a armáda zlyhali nielen pri vedení vojny, ale najmä pri ochrane civilného obyvateľstva pred raketovými útokmi (8). Predseda koaličnej Strany práce a minister obrany Ehud Barak vtedy váhal nad odstúpením z postu ministra a vystúpením vlády, v máji v súvislosti s korupčnou aférou predsedu vlády vyzval k demisii Olmerta – inak vraj vyvolá predčasné voľby (9). Práve strach z výsledkov predčasných volieb, ktoré by podľa prieskumov verejnej mienky v januári aj v máji vyhrala opozičná strana Likud vedená bývalým premiérom Benjaminom Netanjahuom, však nakoniec Barakovi zabránil rezignovať. Pre nepopulárneho Olmerta by predčasné voľby znamenali koniec politickej kariéry. Až dve tretiny Izraelčanov si želajú, aby premiér odstúpil. Ten rezignáciu pripustil, ale len za predpokladu, že bude obžalovaný. V tom prípade, ak mu súd dokáže vinu, mu hrozí až sedemročný trest, čo však nebude v dohľadnom čase, pretože vyšetrovanie škandálu pravdepodobne potrvá ešte niekoľko mesiacov.
Olmertove problémy so zákonom odvracajú jeho pozornosť od riadenia krajiny a „štát ako Izrael, ktorý je v existenčnom ohrození, potrebuje predsedu vlády na plný úväzok,” povedal predstaviteľ radikálnej strany Národná únia Ariel Eldah. „Teraz potrebujeme oveľa lepšieho vodcu a v Izraeli by sa mali uskutočniť nové voľby, po ktorých by vznikla lepšia vláda,” dodal Eldah (10). Jeho kritika našla odozvu nielen v radoch opozície, ale aj v samotnej Kadime. Dňa 25. júna sa Olmertovi síce podarilo odvrátiť koaličnú krízu vyvolanú návrhom Likudu na rozpustenie parlamentu, keď bolo hlasovanie odložené na neurčito. Olmert presvedčil Stranu práce, ktorá návrhu vyjadrila svoju podporu, aby hlasovanie zablokovala, výmenou za to sa však zaviazal k vyhláseniu volieb nového predsedu strany Kadima, ktoré by sa mali konať do 25. septembra. Definitívny dátum volieb predsedu Kadimy by mal byť stanovený 10. júla. Pravdepodobným Olmertovým nástupcom je ministerka zahraničných vecí Cipi Livniová alebo minister dopravy Šaul Mofaz (11). Riadne voľby do izraelského parlamentu – Knessetu – sú naplánované až na koniec roka 2010.
Vyriešenie problému palestínskej menšiny a urovnanie vzťahov s Libanonom a Sýriou sú tak v súčasnosti pre politikov z Kadimy veľkou výzvou – väčšou ako pre USA. Z arabských krajín dosiahol Izrael mierové dohody a nadviazanie diplomatických stykov len s Egyptom, Jordánskom a Mauretániou. Ostatné krajiny podmieňujú rokovania s Jeruzalemom vytvorením samostatného palestínskeho štátu, niektoré sú dokonca náročnejšie. Rovnako veľkú výzvu však rokovania o mieri v súčasnosti predstavujú aj pre Palestínčanov. Nielen pre samosprávu predstavovanú prezidentom Mahmúdom Abbásom, ale aj radikálne palestínske hnutie Hamas, ktoré dlho odmietalo uznať štát Izrael, a naopak, Izrael odmietal uznať jeho víťazstvo vo voľbách a vládu v pásme Gazy.
Hamas
Počiatky hnutia, ktoré Spojené štáty a Európska únia považujú za teroristickú organizáciu, pretože sa odmieta vzdať násilia, uznať právo Izraela na existenciu a nerešpektuje mierové dohody uzatvorené v minulosti, siahajú do obdobia tzv. prvej intifády medzi rokmi 1987 až 1993. Slovo Hamas v arabčine znamená okrem iných významov „nadšenie” – v tomto prípade primárne vyjadrujúce oduševnenosť vo viere a odhodlanosť v boji za slobodu a nezávislosť Palestíny. Pod akronymom Hamas sa skrýva aj skrátený oficiálny názov Hnutie islamského odporu.
Hamas vznikol paradoxne za podpory izraelských vojensko-politických kruhov, ktoré sa vytvorením konkurenčnej organizácie snažili oslabiť vtedy dominantné postavenie Arafatovej OOP. Izrael si takto vlastne sám vytvoril nového nepriateľa.
Základnými cieľom Hamasu ako politicko-náboženskej extrémistickej organizácie je oslobodenie Palestíny a vytvorenie islamského štátu, ustanovenie jediného zástupcu palestínskeho ľudu a zabránenie sekularizácii a westernizácii arabskej spoločnosti. V roku 2006 Hamas prekvapujúco vyhral voľby do palestínskej samosprávy, keď získal 74 kresiel oproti 45 kreslám Fatahu, a to najmä vďaka svojmu sociálnemu programu a tvrdému postoju voči Izraelu.
V marci 2008 autor časopisu Vanity Fair David Rose napísal článok, (12) podľa ktorého sa krátko po parlamentných voľbách USA neúspešne pokúsili Hamas zvrhnúť. Podstatou plánu Bushovej administratívy malo byť vyzbrojenie konkurenčného hnutia Fatah, ktoré malo vojenskou operáciou zbaviť Hamas moci. Keďže sa však o tom Hamas dozvedel, rozpútal boj ako prvý a v júni 2007 obsadil Gazu. Podľa bývalého hlavného poradcu viceprezidenta Davida Wurmsera by Hamas svoj puč v Gaze pravdepodobne nepodnikol, keby ho k tomu nedonútila politika USA. Po tom, čo Hamas prevzal moc v Gaze, Abbás zostavil dočasnú vládu bez Hamasu. Jej moc sa však obmedzuje len na Západný breh Jordánu. Prakticky tak vznikli dve Palestíny. A Hamas tak v súčasnosti nesie zodpovednosť za takmer milión Palestínčanov, ktorí sú odvtedy kvôli izraelskej blokáde odrezaní od sveta, v závažnej ekonomickej a humanitárnej kríze. A práve ekonomické problémy, chaos a izolácia pásma Gazy sú dôvody, prečo podpora Hamasu medzi obyvateľmi už od roku 2007 klesá (13). V súčasnosti by mu dalo svoj hlas 31 % voličov, Fatahu o 12 % viac. Podľa odhadov až 75 percent Palestínčanov v Gaze je závislých od sociálnych dávok a miera nezamestnanosti dosahuje 50 %. Až 80 % ľudí žije pod hranicou chudoby. Blokáda pásma Gazy bráni Palestínčanom vyvážať svoje výrobky, pracovať mimo pásma či cestovať za svojimi príbuznými. Izrael začal s blokádou v polovici januára pre raketové útoky extrémistov z Gazy. Podľa štatistík citovaných serverom democracynow.org zabili rakety vystreľované z Gazy za posledných 7 rokov 13 Izraelčanov. Zablokovaním hraničných priechodov a obmedzením zásobovania potravinami a palivami chcel Izrael donútiť Hamas, aby útoky zastavil. To sa mu však nepodarilo. K vyhroteniu situácie došlo po marcovom útoku Izraela nemierenom proti ozbrojencom. Zabitých bolo pri ňom viac ako sto ľudí, vrátane civilistov. Palestínčania preto stiahli ponuku na mierové rokovania.
Na prímerie s Izraelom Hamas vyzval už v septembri 2007, odmietal však uznanie Izraela ako štátu, preto k rozhovorom nedošlo. V novembri 2007, pred konferenciou v Annapolise, označil líder Hamasu Ismael Haníja akékoľvek rokovania s Izraelom za zbytočné (14). Už v decembri však opäť žiadal o prímerie – márne. Izrael pripúšťal rokovania iba s prezidentom Abbásom (15). Už v marci sa však v tlači (Associated Press) objavili vyhlásenia Egypta o tom, že Káhira s tichou podporou USA pracuje na komplexnej dohode medzi Izraelom a Hamasom. Egypťania sa snažili presvedčiť Hamas, aby prestal útočiť na Izrael a dohodol sa s ním na prímerí, na výmenu za to Káhira prisľúbila prepustiť zo svojich väzníc 50 militantov Hamasu a presvedčiť Izrael, aby zrušil, alebo aspoň zmiernil blokádu pásma Gazy. Zároveň sa pokúšali zmieriť Hamas s Fatahom ovládajúcim Západný breh rieky Jordán. Fatah na čele s prezidentom Abbásom pokračuje v snahe o obnovenie mierových rozhovorov s Izraelom. Kým však naráža na odpor Hamasu, žiadnu relevantnú dohodu s nedosiahne.
V marci Izrael prisľúbil zrušenie 50 zátarás. V apríli Hamas Izraelu ponúkol 10-ročné prímerie na výmenu za stiahnutie Izraela z okupovaných území, ktoré pred rokom 1967 patrili Palestíne. Podľa Chálida Mišála, politického lídra Hamasu, je to dostatočný dôkaz uznania Izraela ako štátu. Ako však dodal, hnutie nikdy jednoznačne formálne neuzná Izrael (16). V minulosti predstavitelia Hamasu opakovane vyhlasovali, že podporia mierové rokovania vedené Abbásom, ak sa Izrael stiahne za hranice, v ktorých bol pred rokom 1967 a Palestínčania vznik takéhoto štátu schvália v ľudovom hlasovaní (17). Hamás sa však jednoznačne nevyjadril o tom, aké by mali byť konečné hranice palestínskeho štátu a odmietol jednostranné vyhlásenie prímeria a nezriekol sa svojich oficiálnych výziev na zničenie Izraela. Ten súhlasil s myšlienkou palestínskeho štátu v Gaze a na Západnom brehu, ale odmietol palestínske požiadavky, aby sa vrátil za hranice spred roku 1967.
Na základe egyptského návrhu ponúkol Hamas Izraelu šesťmesačné prímerie pod podmienkou, že bude obojstranné a príde k zrušeniu blokády Gazy a výmene väzňov. Izrael najprv ponuku oficiálne odmietol, keďže Hamas sa týmto krokom podľa Izraelčanov len snažil získať čas na opätovné a vyzbrojenie a zásobenie. Odpovedal však, že Izrael je ochotný pristúpiť na rokovania, ak prestanú raketové útoky. Keďže tie v máji pokračovali, Izrael pohrozil vojenskou operáciou v pásme Gazy. „Izraelská armáda nebola nikdy taká pripravená začať rozsiahlu operáciu v Gaze,” povedal minister infraštruktúry a člen bezpečnostného kabinetu Benjamin Ben-Eliezer. „Asi nemáme inú možnosť, len zničiť všetky brlohy teroru. „Očividne nemáme inú možnosť,” uviedol pre verejný rozhlas. „Musíme ukončiť moc Hamasu v Gaze,” vyjadril sa podpredseda izraelskej vlády Haim Ramon. „Dúfame, že nebudeme musieť zakročiť proti Hamasu celou vojenskou silou, ktorou Izrael disponuje,” varoval Olmert (18).
V júni Mahmúd Abbás vyzval na obnovenie dialógu Fatah-Hamas a naznačil možnosť ústupku od podmienky, že sa predtým Hamas musí vzdať absolútnej kontroly nad pásmom Gazy, čo hnutie odmietalo. Abbás však zároveň zdôraznil, že ak rokovania medzi zástupcami oboch palestínskych síl budú úspešné, bude iniciovať vypísanie nových parlamentných i prezidentských volieb (19).
Dňa 17. júna sa Hamas po niekoľkomesačných nepriamych rokovaniach dohodol aj s Izraelom na prímerí v pásme Gazy, ktoré vstúpilo do platnosti 19. júna. Prímerie malo byť dvojfázové, pričom prvá fáza predpokladala najmenej trojdňové zastavenie násilia na oboch stranách. Ešte v deň oznámenia výsledkov dohody však Izrael uskutočnil nálet na južnú časť pásma, pri ktorom zahynulo 5 Palestínčanov, členov organizácie Islamský džihád. Nasledujúci deň jej členovia odpálili na južný Izrael osem rakiet Kasám. Generál Amos Gilad z izraelského ministerstva obrany, ktorý sa zúčastňoval Egyptom vedených rokovaní, vyhlásil, že nejde o žiadnu mierovú dohodu, ale o „výsledok doterajších vojnových aktivít a vôle zastaviť ich”. Podľa jeho slov však Izrael bude aj naďalej pokračovať v prípravách na rozsiahlu vojenskú akciu, ku ktorej pristúpi v prípade porušenia prímeria a ktorej cieľom bude definitívne zvrhnúť Hamas (20, 21). Ehud Olmert varoval, že prímerie bude „krehké” a mohlo by byť iba „krátkodobé” (22). Na svitaní 19. júna však definitívne vstúpilo do platnosti.
Po troch dňoch „pokoja zbraní” mali byť v druhej fáze otvorené hranice pásma Gazy a umožnený dovoz potravín a palív. Súčasťou druhej fázy prímeria mali byť aj rokovania o prepustení izraelského vojaka Gilada Šalita, ktorého zajali palestínski militanti, keď v júni roku 2006 prenikli z pásma Gazy na izraelské územie. Na výmenou za prepustenie Šalita Hamas žiadal oslobodenie 450 palestínskych väzňov zadržiavaných v Izraeli. Podľa Izraela sa však na zozname nachádzajú aj teroristi, ktorí sa zúčastnili na vražedných útokoch proti Izraelčanom a ich prepustenie vytrvalo odmieta. Rodičia zajatého vojaka nesúhlasili s tým, že uvoľnenie blokády nebolo priamo podmienené prepustením ich syna a podali protest na izraelský najvyšší súd. Ten však žiadosť zamietol. No s výnimkou Šalitových rodičov si podľa prieskumu agentúry Dahaf zverejneného 20. júna denníkom Jediot Achronot prímerie prialo až 56 % Izraelčanov, hoci ohľadom jeho trvania bolo skeptických až 79 %. Hamas sa však zaviazal, že prímerie dodrží, pokiaľ ho neporuší Izrael. Okrem toho dosiahol, že v dohode sa po polroku počíta s rozšírením prímeria aj na Západný breh Jordánu. No práve túto časť dohody Izrael využil na provokáciu Palestínčanov, keď 24. júna, t.j. päť dní od vyhlásenia prímeria, zaútočil na Západnom brehu a zabil jedného člena Hamasu a jedného príslušníka hnutia Islamský džihád, ktoré síce sľúbilo, že bude prímerie v Gaze dodržiavať, ale zároveň si vyhradilo právo na odvetu v prípade, že bude Izrael útočiť na jeho príslušníkov na Západnom brehu. Ako odpoveď na izraelský útok hnutie z pásma Gazy odpálilo na južný Izrael tri rakety Kasám, ktoré zranili dvoch Izraelčanov (23). Deň po tom uzatvorili všetky tri otvorené hraničné prechody medzi Gazou a Izraelom. Hovorca Hamasu obvinil Izrael, že sa snažil narušiť mierovú atmosféru, ktorá v oblasti vládla päť dní. Izraelský premiér Ehud Olmert len zdôraznil, že na územie Západného brehu sa prímerie nevzťahovalo a že Hamas bude robiť zodpovedným za všetky útoky z Gazy. Okrem toho Hamas obvinil z pašovania zbraní do pásma, čo naopak, Hamas označil ako niečo mimo jeho vplyvu a schopností. Navyše „v tomto smere sme sa k ničomu nezaviazali,” uviedol Ismáil Haníja. Dňa 26. júna bola z pásma odpálená štvrtá raketa na izraelské mesto Sderot. Nasledujúci deň však Izrael otvoril prekladisko Nahal Oz na prepravu palív a hraničný prechod na pohyb osôb v Ereze. Násilie ustalo. Dňa 29. júna Hamas zatkol hovorcu Brigád mučeníkov al-Aksá Muhammada Abu Irmana, ktorý ohlásil zodpovednosť brigád za druhý raketový útok na Izrael. Pri tej príležitosti Hamas vyhlásil, že zatkne každého, kto poruší prímerie s Izraelom.
Vyzerá to tak, že prímerie berie naozaj vážne. Každopádne je to po dlhom čase možnosť, ako obnoviť zásoby palív, potravín, zbraní a iných surovín po tom, čo sa 2. júla opäť otvorili aj hraničné priechody Sufa a Karni, a zároveň pristúpením na podmienky prímeria získava body pred prípadnými predčasnými voľbami. Hamas však v ďalšej fáze trvá na prepustení spomenutých 450 Palestínčanov väznených v Izraeli. Ten doteraz schválil len 70 osôb zo zoznamu. Hamas preto 4. júla prerušil rokovania o prepustení Šalita, pričom egyptským sprostredkovateľom ako dôvod udal nerešpektovanie dohodnutých podmienok zo strany Izraela (24). Momentálne to naozaj vyzerá tak, že záujem na prímerí majú skôr palestínski radikáli ako „umiernený” Izrael. Ten však, zdá sa, výsledky egyptských rokovaní inšpirovali natoľko, že mierové rokovania ponúkol aj Libanonu a Sýrii.
ciernych-balonov-pripomenuli-udel-utecencov.html(2) Urýchlete dohodu s Palestínci, tlačí USA na Izrael. Hospodářské noviny, 5.5.2008. http://zahranicni.ihned.cz/c3-24516760-003000_d-urychlete-dohodu-
tlaci-usa-na-izrael(3) Sarkozy označil vznik palestínského státu za prioritu Francie. České noviny, 24.6.2008. http://www.ceskenoviny.cz/svet/index_view.php?id=319792.(4) Sarkozy připomněl Izraeli jeho povinnosti pro mír s Palestínci. České noviny, 23.6.2008. http://www.ceskenoviny.cz/svet/index_view.php?id=319571(5) Zah, R.: Židovští voliči dávají přednost Obamovi před McCainem. ČTK, 18.5.2008. http://aktualne.centrum.cz/zahranici/amerika/clanek.phtml?id=605527(6) Zah, R.: Židovští voliči dávají přednost Obamovi před McCainem. ČTK, 18.5.2008. http://aktualne.centrum.cz/zahranici/amerika/clanek.phtml?id=605527(7) Oponenti vyzývajú Olmerta na rezignáciu. Hospodárske noviny, 9.5.2008. http://svet.hnonline.sk/cl-24638070-oponenti-vyzyvaju-olmerta-na-
rezignaciu
(8) Gazdík, R.: Olmert zůstává ve funkci. Přes kritiku vládní komise. Centrum.cz, 31.1.2008. http://aktualne.centrum.cz/zahranici/clanok/clanek.phtml?id=
519997
(9) Ministr vyzval Olmerta k odchodu, jinak prý vyvolá předčasné volby. ČTK, 28.5.2008. http://zpravy.idnes.cz/ministr-vyzval-olmerta-k-odchodu-jinak-pry-
vyvola-predcasne-volby-1de-/zahranicni.asp?c=A080528_130251
_zahranicni_ad
(10) Oponenti vyzývajú Olmerta na rezignáciu. Hospodárske noviny, 9.5.2008. http://svet.hnonline.sk/cl-24638070-oponenti-vyzyvaju-olmerta-na-
rezignaciu
(11) Izraelská vládní krize zatím zažehnána. ČTK, 25.6.2008. http://www.ceskenoviny.cz/svet/index_view.php?id=319879
(12) Rose, D.: The Gaza Bombshell. Vanity Fair, marec 2008. http://www.vanityfair.com/politics/features/2008/04/gaza200804
(13) Podpora Hamásu v Pásme Gazy podľa prieskumu klesá. Sme, 15. 7. 2007. http://www.sme.sk/c/3395852/Podpora-Hamasu-v-Pasme-Gazy-
podla-prieskumu-klesa.html
(14) Hamas: Rokovania medzi Izraelom a Palestínčanmi sú zbytočné. TASR, 26. 11. 2008. http://www.sme.sk/c/3606519/Hamas-Rokovania-medzi-Izraelom-a-
Palestincanmi-su-zbytocne.html
(14) Gazdík, R.: Hamas žádá Izrael o příměří. Marně. ČTK, 20.12.2008. http://aktualne.centrum.cz/zahranici/clanok/clanek.phtml?id=
517087
(16) Hamás ponúka 10-ročné prímerie, ako dôkaz uznania Izraela. Sme, 21. 4. 2008. http://www.sme.sk/c/3839958/Hamas-ponuka-10-rocne-primerie-
ako-dokaz-uznania-Izraela.html
(17) DPA, 23.4.2008
(18) Izraelská armáda je pripravená na operáciu v Gaze. Hospodárske noviny, 15.5.2008. http://svet.hnonline.sk/c1-24757140-izraelska-armada-je-pripravena-
na-operaciu-v-gaze
(19) Hamas a Fatah si vraj opäť dôverujú. AP. 8.5.2008. http://dnes.atlas.sk/svet/202751/
(20) Izrael přistoupil na dohodu o příměří s Hamasem. ČTK, 18.6.2008. http://www.ceskenoviny.cz/svet/index_view.php?id=318830
(21) Izrael potvrdil příměří s Hamasem, chce jednat i s Libanonem. ČTK, 18.6.2008. http://zpravy.idnes.cz/izrael-potvrdil-primeri-s-hamasem-vojenske-
pripravy-ale-nezastavi-1fp-/zahranicni.asp?c=A080618_104809_
zahranicni_ad
(22) A Gaza, les conditions de la treve la rendent tres fragile. LeMonde, 19.6.2008. http://www.lemonde.fr/web/imprimer_element/0,40-0@2-3218,50-
1060612,0.html
(23) Des tirs de roquettes sur le sud d’Israël mettent en péril la trêve avec le Hamas. LeMonde, 24.6.2008. http://www.lemonde.fr/web/imprimer_element/0,40-0@2-3218,50-
1062375,0.html
(24) Hamas freezes talks over ‘non-respect’ of Gaza truce. AFP, 5.7.2008. http://www.dailystar.com.lb/article.asp?edition_id=10&categ_id=2&
article_id=93822