Podľa vyjadrenia arménskeho prezidenta a predsedu vládnucej Republikánskej strany Arménska Serža Sargsiana z druhej polovice mesiaca máj 2014 vstúpilo Arménsko do záverečnej fázy procesu integrácie do Colnej únie v rámci Eurázijského hospodárskeho spoločenstva (ďalej len „CÚ EAHS“), s ktorou sú spojené očakávania pozitívnych zmien v oblasti podnikateľského prostredia, dostupnosti odbytových trhov a stimulujúci vplyv rozsiahleho trhu CÚ EAHS na arménsku ekonomiku vrátane rastu zahraničných investícií (1). Podľa predchádzajúcich informácií bolo Arménsko pripravené uzatvoriť zmluvu o pristúpení k EAHS k 15. júnu roku 2004 (2) a aktuálne sa autoritami zainteresovaných strán uvádza ako očakávaný termín pristúpenia 1. júl 2014 (s možnosťou jeho posunu na neskorší dátum) (3) (4).

Výhrady týkajúce sa štátnych hraníc Arménska

V záverečnej fáze integračného procesu boli široko medializované výhrady predovšetkým zo strany Bieloruska a Kazachstanu týkajúce sa hraníc Arménska ako pristupujúceho subjektu (5) (6). Predmetný problém pritom súvisí s otázkou etnicky prevažne arménskeho Náhorného Karabachu, ktorý jednostranne vyhlásil nezávislosť v roku 1991 a doteraz nebol uznaný žiadnym štátom (vrátane Arménska). Dňa 14. mája 2014 vedúci oddelenia medzinárodnej spolupráce úseku rozvoja a integrácie Eurázijskej hospodárskej komisie Anton Azarov k otázke budúcej existencie kontrolného bodu na hraniciach Arménska a Karabachu (resp. naopak faktickej integrácie Náhorného Karabachu do CÚ EAHS) uviedol, že otázka členstva Náhorného Karabachu v CÚ EAHS nebola žiadnym spôsobom zvažovaná a že budú hranice CÚ EAHS určené existujúcimi hranicami Arménska (7). Faktická existencia colnej hranice medzi Arménskom a Náhorným Karachachom je teda kľúčom k stanoveniu faktických hraníc CÚ EAHS.

Výhrady Bieloruska a najmä Kazachstanu získali široký ohlas predovšetkým v reakcii na vyjadrenia prezidenta Kazachstanu Nursultana Nazarbajeva, že by malo byť Arménsko prijaté do CÚ EAHS v hraniciach uznávaných OSN, aby sa predišlo provokovaniu azerbajdžanských partnerov (8) (9). Nazarbajevovo vyhlásenie je podkladom množstva interpretácií v intenciách požiadavky rozdelenia hospodárskej a colnej integrity Náhorného Karabachu s Arménskom. Vyhlásenie obsahuje odkaz na list prezidenta Azerbajdžanu Ilchama Alijeva (Azerbajdžan bol stranou vo vojne o územie Náhorného Karabachu v rokoch 1992 – 1994) adresovaného členským štátom EAHS a ako také predstavuje ústretový krok a priateľský signál smerom k Azerbajdžanu. V reakcii naň Alijev uviedol, že predstavuje krok skutočného priateľstva a bratstva, ktorý si azerbajdžanský ľud vysoko cení (10).

Vnútropolitická diskusia v Arménsku

V Arménsku vyvolalo Nazarbajevovo vyhlásenie pomerne búrlivú politickú diskusiu a kritické postoje opozičných subjektov či už voči nemu alebo voči vlažnej pozícii oficiálneho Jerevanu, ktoré sa nesú v duchu predchádzajúcej charakteristiky povahy týchto subjektov podanej v jednej z našich predchádzajúcich prác (11). Strana Dedičstvo ako jediná relevantná strana v Arménsku, u ktorej možno identifikovať tendenciu stavať sa do opozície voči eurázijskej integrácii ako takej, prezentuje požiadavku ukončenia eurázijskej integrácie pre jej údajne neprijateľné podmienky (12). Arménsky národný kongres vedený prvým arménskym prezidentom Levonom Ter-Petrosianom sa ako radikálna opozičná sila zameriava na kritiku arménskych vládnucich elít a na ich domnelú ponižujúcu ústupčivosť vo vzťahu ku kladeným požiadavkám (13). Dašnakcuťun ako strana s pomerne konštruktívnym vzťahom s vládnucimi elitami v Arménsku a zároveň s dlhodobo principiálne radikálnymi postojmi voči otázke Náhorného Karabachu kritizuje vyhlásenie prezidenta Kazachstanu ako zjavne motivované nadštandardnými vzťahmi s Azerbajdžanom a uvádza, že by žiadna vládnuca moc v Arménsku nesúhlasila so vstupom do EAHS za faktického vynechania Náhorného Karabachu (14). Zaujímavý je postoj druhého prezidenta nezávislého Arménska a vplyvnú osobu v pozadí najsilnejšej opozičnej strany Prosperujúce Arménsko Roberta Kočariana, v zmysle ktorého predstavuje Náhorný Karabach neoddeliteľnú súčasť Arménska, povinnosťou všetkých strán je usilovať sa o definitívne právne zakotvenie uvedenej skutočnosti a členstvo v žiadnej medzinárodnej organizácii nemôže ospravedlniť vznik bariér medzi Arménskom a Náhorným Karabachom (15).

Pozíciu Roberta Kočariana uviedol na pravú mieru zástupca ministra zahraničných vecí Arménska Šavarš Kočarian, ktorý prezentoval stanovisko, že zo strany Arménska nikdy neexistoval prístup, v zmysle ktorého by bol Náhorný Karabach jeho súčasťou. Naopak, postoj Jerevanu je podľa neho taký, že Náhorný Karabach predstavuje nezávislý štát, s ktorým Arménsko buduje vzťahy na horizontálnej i vertikálnej úrovni, čo však neznamená, že medzi ním a Náhorným Karabachom vznikne hranica (16). Podobne podľa vyjadrenia predsedu arménskeho parlamentu z dňa 9. júna 2014 predstavuje Náhorný Karabach nezávislú republiku a fakt, že Arménsko dodnes nevyužilo nástroj jeho uznania, má osobitné dôvody, o ktorých osoby vo vysokých štátnych funkciách mnohokrát hovorili (17). Uvedenej pozícii zodpovedá aj stanovisko arménskeho prezidenta Serža Sargsiana, že má Arménsko s Náhorným Karabachom osobitné vzťahy, pričom nie je správne spochybňovať skutočnosť, že ide o nezávislú republiku. V stanovisku sa uvádza, že Arménsko na základe určitých a jasných pohnútok neuznalo nezávislosť Náhorného Karabachu rovnako, ako neuznalo ani nezávislosť iných obdobných útvarov, a že Arménsko vstúpi do CÚ EAHS v rámci jeho uznávaných hraníc rovnako, ako vstupovalo do iných medzinárodných organizácií v priebehu posledných 20 – 23 rokov (18).

Faktická nezávislosť Náhorného Karabachu

Argumentácia oficiálnych predstaviteľov Arménska má evidentne racionálny základ. Ako sa uvádza v jednom z predchádzajúcich textov v časopise DespiteBorders.com (19), existenciu alebo neexistenciu štátu nemožno vnímať iba prostredníctvom jeho uznania alebo neuznania. Uznanie má formu iba jednostrannej deklarácie, nič však nemení na právnej povahe určitej entity ako štátu. Štát teda nie je iba politickou veličinou, ale predstavuje aj právnu kategóriu, pričom podľa Konvencie z Montevideo z roku 1933 sa pod štátom ako subjektom medzinárodného práva rozumie entita spĺňajúce nasledovné kvalifikačné kritériá: (a) stála populácia (b) definované územie (c) vláda a (d) spôsobilosť vstupu do vzťahov s inými štátnymi (20). V konvencii sa tiež uvádza, že je politická existencia štátu nezávislá od uznania zo strany iných štátov, t. j. nejde o určujúci faktor štátnosti. Štátnosť vzniká na základe deklarácie vzniku nového štátu a faktického presadenia sa (21) a uznanie zo strany medzinárodného spoločenstva má iba reálny (empirický) vplyv na rozsah realizácie jedného z kvalifikačných kritérií existencie štátu, a to spôsobilosti vstupu do vzťahov s inými štátmi (len uznaný štát môže byť v plnej miere nositeľom práv a povinností vyplývajúcich z medzinárodného práva a zúčastňovať sa tak na medzinárodnej spolupráci), pričom ide iba o obmedzenie realizácie uvedeného kritéria a nie o conditio sine qua non existencie štátu. V súvislosti s Náhorným Karabachom možno konštatovať, že k de iure uznaniu (formou jednostrannej deklarácie) zo strany Arménska nedošlo, Arménsko však Náhorný Karabach uznáva za fakticky nezávislý štát. Keďže sa faktické uznanie štátu uskutočňuje formou permanentných alebo epizodických kontaktov s jeho orgánmi moci, možno konštatovať, že Arménsko Náhorný Karabach de facto uznáva za samostatný štát (a v rámci sústavného vstupovania do vzájomných vzťahov s ním fakticky uznáva aj jeho prezidenta a vládu za orgány oprávnené vystupovať v jeho mene).

Keďže Arménsko považuje Náhorný Karabach za fakticky samostatný štát, nenárokuje si na jeho územie, nezlúčilo sa s ním ani zo strany tohto útvaru nedošlo k podaniu žiadosti o vstup do CÚ EAHS, nemá zmysel hovoriť o tom, že by mal do CÚ EAHS de iure vstúpiť súčasne s Arménskom; takáto pozícia by bola inkonzistentná vzhľadom na existujúci postoj k jeho štatútu. V skutočnosti Arménsko vstúpilo bez Karabachu aj do ďalších integračných zoskupení, pričom je významná najmä Svetová obchodná organizácia, v prípade ktorej Arménsko deklarovalo, že sa stáva jej súčasťou v rámci jeho medzinárodne uznaných hraníc; rovnako ako v tomto prípade sa podľa vyjadrenia ministra zahraničných vecí Ruskej federácie Sergeja Lavrova uskutočňujú integračné procesy v EAHS na území štátov, ktoré sú resp. stávajú sa členmi Colnej únie EAHS (22) (porov. vyššie vyjadrenie vedúceho oddelenia medzinárodnej spolupráce úseku rozvoja a integrácie Eurázijskej hospodárskej komisie Antona Azarova). Ak máme vnímať Nazarbajevove vyhlásenie ako požiadavku smerujúcu k vyvolaniu reálneho efektu (porov. o dve kapitoly nižšie), treba okrem integrácie de iure zaviesť pojem faktickej integrácie, ktorá sa vyznačuje tým, že územie, ktoré nie je subjektom, ktorý z právneho hľadiska vstúpil do integračného zoskupenia a stal sa tak jeho členom, fakticky požíva práva (resp. povinnosti), akoby ním bolo, prípadne akoby bolo súčasťou subjektu, ktorý doň vstúpil (Náhorný Karabach bude predstavovať druhý prípad).

Otázka faktickej integrácie Náhorného Karabachu do CÚ EAHS

V reakcii na Azarovove vyjadrenie k otázke faktickej integrácie Náhorného Karabachu do CÚ EAHS množstvo arménskych predstaviteľov vyhlásilo, že Arménsko a Karabach predstavujú jednotnú ekonomickú zónu, pričom je pre Arménsko neprijateľné ich rozdelenie (v rámci vstupu Jerevanu do CÚ EAHS), ku ktorému by došlo v prípade ustanovenia kontrolných bodov medzi Arménskom a Karabachom (23). Podľa vyjadrenia poslanca vládnej Republikánskej strany Arménska a predsedu výboru arménskeho parlamentu pre rozpočet a financie Gagika Minasiana finančného sa Náhorný Karabach aj bez pristúpenia k EAHS stane faktickou súčasťou eurázijského hospodárskeho priestoru. Minasian prezentoval názor, že členstvo Arménska v EAHS otvorí pre Karabach nové hospodárske perspektívy, keďže spraví jeho produkciu dostupnou pre členské štáty CÚ EAHS, nakoľko budú mať tovary vyrábané v Karabachu rovnaký status ako tovary vyrábané v členských štátoch EAHS. Členstvo Arménska v CÚ EAHS podľa neho umožní Karabachu aktivizovať tovarovú výmenu a pritiahnuť doň väčšie množstvo investorov (24). Karabach je podľa jeho vyjadrenia súčasťou jednotnej ekonomickej zóny s Arménskom a medzi nimi nie je a nemôže byť colnica. Minasian dodal, že Karabach nebude jedinou neuznanou republikou, ktorá aj bez členstva v EAHS fakticky vstúpi do jeho zóny, pričom pripomenul, že prezident Ruskej federácie Vladimír Putin už podpísal dohodu o likvidácii colných hraníc s Južným Osetskom a Abcházskom (25).

Podobne podľa vyjadrenia tlačového tajomníka Republikánskej strany Arménska a podpredsedu arménskeho parlamentu Eduarda Šarmazanova medzi Arménskom a Náhorným Karabachom nemôže byť ustanovená colnica. V reakcii na stanovisko Antona Azarova Šarmazanov uviedol, že nikdy nebolo pozíciou Arménska, že Karabach vstúpi do CÚ EAHS, ale výhradne to, že spolu s Arménskom predstavuje jednotný hospodársky priestor (26). Podľa vyjadrenia predsedu zahraničnopolitického výboru arménskeho parlamentu Artaka Zakariana predstavuje územie Náhorného Karabachu z geografického hľadiska súčasť eurázijského hospodárskeho priestoru a predmetná otázka bude v budúcnosti predstavovať nový stimul pre integračné procesy v eurázijskom priestore. Podľa jeho tvrdenia po vstupe Arménska do CÚ EAHS za žiadnych okolností nemôže vzniknúť colná hranica (27). Podľa vyjadrenia tlačového tajomníka MZV Arménska Tigrana Balajana zostáva pozícia Jerevanu vo vzťahu k vytvoreniu kontrolných bodov na hranici s Karabachom nemennou (28). Podľa vyjadrenia predsedu Centrálnej banky Arménska Artura Džavadiana sa integrita ekonomického a finančného priestoru Arménska a Náhorného Karabachu zachová aj po vstupe Jerevanu do CÚ EAHS. Vo finančnej oblasti sa podľa neho neuskutočnia žiadne zmeny a finančná a ekonomická spolupráca týchto dvoch subjektov bude prebiehať tak ako doteraz, za zachovania jednotného hospodárskeho a finančného priestoru, spoločnej meny a možnosti otvárať pobočky zahraničných bánk na území oboch subjektov (29).

Obdobné pozície zaujímajú predstavitelia Náhorného Karabachu. Predseda vlády tejto jednostranne vyhlásenej republiky Ara Aruťunian uviedol, že bude mať Karabach v rámci ekonomickej integrácie do CÚ EAHS rovnaký status ako Arménsko (30) a že medzi nimi nebude ustanovená colnica (31). Podľa vyjadrenia ministra zahraničných vecí Náhorného Karabachu na hranici Arménska a Náhorného Karabachu colnica nebude (32).

Otázka významnosti požiadavky faktického vylúčenia Náhorného Karabachu z integrácie do eurázijského hospodárskeho priestoru

Ako bolo uvedené vyššie, pozície Ruska je taká, že má colná hranica CÚ EAHS prechádzať po línii hranice medzi Arménskom a Náhorným Karabachom; pozícia Bieloruska a Kazachstanu spočíva v požiadavke ustanovenia colníc na predmetnej hranici [čo súvisí s podporou Azerbajdžanu v otázke jeho územnej celistvosti (33)]. Je však otázne, do akej miery ide v prípade predmetných požiadaviek o vysielanie deklaratívnych signálov smerom k Baku a do akej miery o záujem na faktickom vylúčení Náhorného Karabachu z integrácie do CÚ EAHS a eurázijského hospodárskeho priestoru. Podľa vyjadrenia predsedu arménskeho parlamentu Galusta Saakiana mienil Nazarbajev v rámci svojho vyhlásenia len vyjadriť cieľavedomý vzťah voči svojmu azerbajdžanskému kolegovi. V danom kontexte podľa neho predstavuje pre Arménsko Náhorný Karabach najdôležitejšiu otázku a nachádza sa s ním na jednom colnom a hospodárskom území, zatiaľ čo na programe dňa EAHS nie je otázka štátnych hraníc (34). Predmetnému tvrdeniu zodpovedá aj vyjadrenie ministra zahraničných vecí Ruskej federácie Sergeja Lavrova, že vytvorenie EAHS netreba spájať s riešením náhorno-karabašského problému (35).

Možno očakávať, že budú členovia CÚ EAHS trvať výhradne na vytvorení colníc pro forma a na prípadnej formálnej deklarácii Arménska ohľadom jeho medzinárodne uznaných štátnych hraníc, pričom sa zdržia takých požiadaviek, ktoré by mohli reálnym spôsobom ovplyvniť vysporiadanie karabašského konfliktu. V danej súvislosti znie ako vysoko realistická prognóza vedúceho experta Centra vojensko-politických výskumov Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov Michaila Alexandrova, podľa ktorého nebudú členské štáty integračného projektu CÚ EAHS hádzať Karabachu polená pod nohy a požadovať medzinárodnú kontrolu nad pohybom tovarov a služieb. Kontrolný bod medzi Arménskom a Karabachom bude podľa neho fungovať vyslovene len formálne, pričom sa ako najpravdepodobnejší ukazuje scenár „zvýhodneného colného režimu“, aký funguje napr. medzi Ruskom a Južným Osetskom (porov. vyššie vyjadrenie predsedu výboru arménskeho parlamentu pre rozpočet a financie Gagika Minasiana) a v rámci ktorého neexistujú žiadne prekážky a prebieha voľný pohyb tovarov a služieb. V prípade, že budú Alexander Lukašenko a Nursultan Nazarbajev (zmysel vyhlásení ktorých vidí Alexandrov výhradne v predídení nezhôd s Azerbajdžanom, pričom problému Náhorného Karabachu nepripisuje významné miesto v rámci eurázijských integračných projektov) predsa len trvať na inom riešení, budú podľa neho tovary vyrábané v Karabachu a doteraz označované ako tam vyrobené („Made in NKR“) označované ako vyrobené v Arménsku (36).

Záver

Problém, ktorý za posledné týždne široko rezonoval vo východoeurópskych médiách, v žiadnom prípade nepredstavuje „večný integračný system error“ Arménska, za aký býva niekedy označovaný (37). V najbližších týždňoch možno očakávať pristúpenie Arménska k CÚ EAHS za súčasného formálneho vyriešenia otázky colných hraníc, pričom ako modelový mechanizmus môže poslúžiť usporiadanie colných vzťahov Ruskej federácie s Južným Osetskom resp. Abcházskom, prípadne môžu byť použité iné nástroje, umožňujúce zachovanie jednotného hospodárskeho priestoru Arménska a Náhorného Karabachu za súčasného vstupu prvého do CÚ EAHS. Faktickej integrácii Náhorného Karabachu do EAHS by mohla hypoteticky zabrániť eurázijská integrácia Azerbajdžanu, ktorá však nie je predmetom úvah vládnucich elít tohto štátu (38).