Ukrajina pre Slovensko predstavuje významného suseda nielen z hľadiska bezpečnostného, ale je preň aj významným potenciálnym obchodným partnerom. Rozvoj spolupráce s Ukrajinou patrí medzi priority zahraničnej politiky SR aj na pôde Európskej únie a NATO. O súvislostiach ukrajinskej zahraničnej politiky, o jej integračných ambíciách a o bilaterálnych slovensko-ukrajinských vzťahoch hovoríme s mimoriadnou a splnomocnenou veľvyslankyňou Ukrajiny na Slovensku.

Ako hodnotíte súčasnú úroveň ukrajinsko-slovenských vzťahov? V čom by ich bolo možné zlepšiť?

Chcela by som predovšetkým poznamenať, že medzi našimi štátmi neexistujú žiadne problémy. Aj preto sa naše medzištátne vzťahy rozvíjajú dynamicky, v duchu vzájomnej úcty a dobrého susedstva. Súčasná etapa rozvoja dvojstranných vzťahov je charakteristická úrovňou konštruktívneho partnerstva vo všetkých oblastiach politickej, hospodárskej a humanitárnej spolupráce. Intenzifikuje sa politický dialóg na najvyššej úrovni, čo významne vplýva na naplnenie dvojstranných vzťahov konkrétnym obsahom.

Stále rastie zahraničnoobchodný obrat medzi Ukrajinou a Slovenskou republikou. V priebehu roku 2007 celkový zahraničnoobchodný obrat prekročil jednu miliardu USD. Nesporne sú tu určité rezervy predovšetkým v tranzite energonosičov, v energetickej oblasti, v cezhraničnej spolupráci.

Ako rozšírenie schengenského priestoru ovplyvnilo dvojstranné ukrajinsko-slovenské vzťahy?

Naše národy v priebehu stáročí spájajú nielen priateľské či pracovné, ale aj rodinné vzťahy. V ukrajinskom a slovenskom pohraničí žije početná ukrajinská a slovenská menšina. Preto dvojstranné styky medzi našimi štátmi vždy boli intenzívne. Je nesporné, že zavedenie schengenského režimu prekračovania hranice pre občanov Ukrajiny skomplikovalo tieto vzťahy, hoci žiadnym negatívnych spôsobom neovplyvnilo dvojstranné ukrajinsko-slovenské vzťahy, a napokon aj vzťahy s ostatnými členskými krajinami EÚ. Tým viac, že sa v júni 2007 medzi Ukrajinou a EÚ podpísala dohoda o zjednodušení vybavovania víz pre občanov Ukrajiny, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2008. V súlade s touto dohodou celý rad kategórií občanov Ukrajiny bude dostávať jedno- a päťročné mnohonásobné víza. Dohoda taktiež stanovuje bezplatný postup vybavovania víz celému radu kategórií ukrajinských občanov. Okrem toho v decembri minulého roka bola parafovaná Dohoda medzi Ukrajinou a Slovenskou republikou o miestnom prihraničnom styku, ktorej podpis sa plánuje v najbližšom čase. Táto dohoda bude dávať právo občanom Ukrajiny, ktorí žijú v 50-kilometrovej prihraničnej zóne, pohybovať sa na území Slovenskej republiky v medziach 50-kilometrovej prihraničnej zóny bez víz, iba s povolením na miestny prihraničný styk. Naše štáty sa snažia pozitívne riešiť aj iné, povedzme, technologické problémy, či ide o rekonštrukciu existujúcich priechodov, či zvýšenie ich počtu. Takže očakávame, že spoločná hranica bude aj naďalej zjednocovať, a nie rozdeľovať naše národy i štáty.

V súčasnosti prebiehajú rokovania medzi Ukrajinou a Európskou úniou o novej posilnenej Dohode Ukrajina – EÚ. Ako by ste charakterizovali priebeh rokovania?

Spočiatku by som sa chcela krátko zastaviť pri tých výdobytkoch, ktoré Ukrajina dosiahla vo vzťahoch s EÚ v minulom roku. Predovšetkým čo sa týka politického dialógu, celkom sme splnili harmonogram politického dialógu Ukrajina – EÚ tak na najvyššej, ako aj na expertnej úrovni. Realizovali sa všetky základné naplánované podujatia, každé z nich prinieslo konkrétne výsledky. Je to aj summit Ukrajina – EÚ 14. septembra 2007 v Kyjeve za účasti prezidenta Ukrajiny, na základe výsledkov ktorého sa schválil rad dôležitých dokumentov, je to aj Rada pre spoluprácu Ukrajina – EÚ 18. júna 2007 v Bruseli za účasti premiérky Ukrajiny, v rámci ktorej sa podpísala dohoda medzi Ukrajinou a EÚ o zjednodušení vydávania víz a dohody medzi Ukrajinou a EÚ o readmisii osôb, je to taktiež Výbor pre spoluprácu Ukrajina – EÚ 20. novembra 2007 v Bruseli za účasti ministra ekonomiky Ukrajiny, počas ktorého sa dosiahol dôležitý dohovor o spoločnom hodnotení plnenia Akčného plánu Ukrajina – EÚ z 21. februára 2005 na začiatku budúceho roka. Je to aj zasadnutie Ukrajina – Trojka EÚ na úrovni ministrov zahraničných vecí 6. februára 2007 v Kyjeve za účasti ministra zahraničných vecí Ukrajiny, na ktorom sa oficiálne ohlásil začiatok rokovacieho procesu medzi Ukrajinou a EÚ.
V oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky sa rok 2007 stal obdobím nárastu kvantitatívneho rozmeru dvojstrannej spolupráce. Som presvedčená, že onedlho sa staneme svedkami prechodu kvantitatívnych zmien na kvalitatívne. Podľa výsledkov roka Ukrajina upevnila svoj imidž spoľahlivého partnera EÚ v oblasti podpory medzinárodného mieru a stability. Pokračovala prax pripojenia Ukrajiny k stanovisku EÚ k regionálnym problémom a otázkam medzinárodného života. Tak sa v roku 2007 Ukrajina pripojila k 488 z 532 žiadostí a výstupov EÚ. Ukrajinský personál trvalo pôsobí v Policajnej misii EÚ v Bosne a Hercegovine, študuje sa účelnosť účasti Ukrajiny v iných operáciách EÚ (Čad, Stredoafrická republika). V roku 2007 sa naďalej prehlbovali obchodné vzťahy medzi Ukrajinou a Európskou úniou, zvyšoval sa dvojstranný zahraničnoobchodný obrat, objemy priamych zahraničných investícií z krajín EÚ do ukrajinskej ekonomiky. Podiel EÚ na celkovom objeme zahraničného obchodu Ukrajiny s tovarmi a službami podľa výsledkov 9 mesiacov roku 2007 tvoril 33,5 % (čiže tretina zahranično-ekonomickej činnosti Ukrajiny sa orientuje na tento trh). Zvyšovali sa dodávky ukrajinskej metalurgickej, textilnej a taktiež poľnohospodárskej produkcie do EÚ. Celkový prírastok priamych zahraničných investícií za 9 mesiacov roku 2007 tvoril 5,24 mld. USD, z nich z členských krajín EÚ 4,54 mld. USD. Celkove podiel investícií z krajín EÚ na celkovom objeme investícií na Ukrajine tvorí približne 80 percent. Vstup Ukrajiny do WTO umožnil stranám začať oficiálne rokovanie o vytvorení prehĺbenej a obsažnej zóny voľného obchodu Ukrajina – EÚ (ZVO).

Existujúca Dohoda o partnerstve a spolupráci z roku 1994, nesporne už nezodpovedá súčasným reáliám a potenciálu našej spolupráce. Cieľom Ukrajiny je uzatvoriť principiálne iný dokument, ktorý bude brať do úvahy všetky aspekty vzťahov Ukrajiny s EÚ, vrátane eurointegračných snáh nášho štátu v budúcnosti. Na samom začiatku Ukrajiny vyhlásila, že sa snaží uzavrieť ambiciózny inovatívny dokument, vybudovaný na princípoch politickej asociácie a ekonomickej integrácie.

Čo to z pohľadu Ukrajiny znamená?

Politická asociácia predpokladá ďalšie upevnenie spoločných hodnôt demokracie, zvrchovanosti práva a úcty k ľudským právam na Ukrajine do tých úrovní, ktoré sa utvrdzujú v Európskej únii, a taktiež ďalšie zblíženie stanovísk Ukrajiny a EÚ v medzinárodných otázkach. Pod ekonomickou integráciou rozumieme postupné zapojenie Ukrajiny do spoločného trhu Európskej únie, od vytvorenia zóny voľného obchodu po získanie podielu Ukrajiny na vnútornom trhu EÚ. To nesporne zodpovedá záujmom tak ukrajinských výrobcov a spotrebiteľov, ako aj európskych.

Po zavŕšení všetkých vnútorných procedúr prípravy na rokovací proces 6. februára 2007 na základe výsledkov zasadnutia Ukrajina – Trojka EÚ na úrovni ministrov zahraničných vecí sa vyhlásil oficiálny začiatok rokovacieho procesu o uzatvorení novej posilnenej dohody. V priebehu roku 2007 delegácie Ukrajiny a EÚ realizovali päť kôl rokovaní. Podľa výsledkov štyroch kôl strany pripravili spoločnú správu, ktorú schválili na 11. summite Ukrajina – EÚ 14. septembra 2007 v Kyjeve.

V čom sa stanoviská Ukrajiny a EÚ odlišovali počas predchádzajúcich kôl rokovaní?

Počas predchádzajúcich kôl rokovaní prebiehalo spracovanie politickej formuly budúcich vzťahov medzi Ukrajinou a EÚ v kontexte rokovacieho procesu o uzatvorení novej posilnenej dohody medzi Ukrajinou a EÚ. Ukrajinská strana trvala na budovaní budúcich vzťahov na princípoch politickej asociácie a ekonomickej integrácie. Ukrajina je taktiež za zaradenie ustanovenia o perspektíve členstva nášho štátu v Európskej únii do textu novej posilnenej dohody. Prezident Ukrajiny V. Juščenko vyslovil presvedčenie, že nová posilnená politická dohoda s EÚ bude „dokumentom inovačným, bude zodpovedať spoločným záujmom a bude vytyčovať ambiciózne ciele politickej asociácie a ekonomickej integrácie Ukrajiny”.

Základné politické strany na Ukrajine deklarujú, že ich cieľom je integrácia Ukrajiny do EÚ. Panuje v tejto otázke konsenzus v ukrajinskej spoločnosti? Je, podľa vášho názoru, integrácia do Európskej únie dosiahnuteľných cieľom? Kedy sa to môže naplniť?

Ukrajina je neoddeliteľnou súčasťou Európy a nesporne vidí svoju budúcnosť v zostave zjednotenej Európy. V tejto otázke panuje zhoda tak medzi základnými politickými subjektmi, ako aj medzi obyvateľmi nášho štátu, ktorého viac ako dve tretiny sa vyjadrujú za podporu európskej integrácie. Prezident Ukrajiny V. Juščenko vyhlásil, že Ukrajina dôsledne smeruje k plnej integrácii do európskych a euroatlantických štruktúr. V spolupráci s Európskou úniou má Ukrajina presný akčný plán, presne vytýčené etapy: plnenie Akčného plánu Ukrajina – EÚ, úspešné rokovania o uzatvorení novej posilnenej dohody a zakotvení princípu politickej asociácie a ekonomickej integrácie s EÚ v nej, zabezpečenie efektívneho plnenia novej dohody Ukrajina – EÚ, vytvorenie spoločnej zóny voľného obchodu, vytvorenie zóny bezvízového režimu, nadobudnutie plnoprávneho členstva Ukrajiny v Európskej únii. Ako poznamenal minister zahraničných vecí Ukrajiny V. Ohryzko, Ukrajina si uvedomuje, že nie je možné preskočiť žiaden zo schodíkov do spoločného európskeho domu a nik nevybuduje špeciálne pre Ukrajinu „osobitný výťah do EÚ”. Rýchlosť posunu ku konečnému cieľu Ukrajiny – pripojeniu k EÚ – závisí od rýchlosti prekonania všetkých bariér.

Slovensko neraz vyjadrovalo svoju podporu eurointegračným snahám Ukrajiny. Je podľa vášho názoru táto podpora dostatočná?

Vysoko si ceníme politickú podporu Slovenskej republiky európskych a euroatlantickým snahám Ukrajiny. Ukrajinská strana je hlboko vďačná Slovensku za odovzdávanie svojich praktických skúseností na ceste do EÚ a NATO. Podpora európskej integrácie Ukrajiny zo strany Slovenska je viacúrovňová. Napríklad, jedným z konkrétnych obsahov je už dva roky realizácia spoločného dokumentu Slovensko-ukrajinská spolupráca pri plnení Akčného plánu Ukrajina – EÚ.

Najvyšší predstavitelia ukrajinského štátu vo svojom liste generálnemu tajomníkovi NATO vyjadrili záujem o pripojenie k Akčnému plánu členstva v NATO na budúcom summite Severoatlantického bloku v Bukurešti. Reakcia opozície bola negatívna. Podarí sa nájsť konsenzus v tejto otázke? Nebojíte sa destabilizácie vnútornej situácie v krajine, predovšetkým tu treba spomenúť nálady obyvateľov Krymu, kde sa už konali protestné akcie proti NATO v roku 2006?

Za roky spolupráce s NATO má náš štát na svojom účte mnoho výdobytkov. Ukrajina sa ako jedna z prvých spomedzi krajín bývalého ZSSR stala členom Rady severoatlantickej spolupráce. Ako prvá sa pripojila k programu Partnerstvo za mier. Podarilo sa nám zaradiť do Charty o osobitnom partnerstve medzi Ukrajinou a NATO také ustanovenia, ako otvorenosť aliancie pre Ukrajinu, podpora suverenity a nezávislosti Ukrajiny, jej teritoriálnej celistvosti, demokratického rozvoja, vytvorenie stále funkčného mechanizmu politických konzultácií. V roku 2003 sme na legislatívnej úrovni zakotvili otázku smerovania Ukrajiny k členstvu v NATO. Ukrajina je jediným partnerským štátom aliancie, ktorá sa zúčastňuje štyroch mierových a protiteroristických operáciách pod záštitou NATO. Cieľové Plány Ukrajina – NATO na rok 2007 a 2008 sa štruktúrou a obsahom maximálne približujú Akčnému plánu členstva. Tieto myšlienky vyslovujú samy členské krajiny NATO, vysoko si ceniac výdobytky Ukrajiny pri reformovaní krajiny, jej účasti v mierovej činnosti pod vedením aliancie, a celkovo – celé spektrum spolupráce s tou organizáciou.

Žiaľ, k dnešnému dňu je úroveň informovanosti a vedomostí o NATO v ukrajinskej spoločnosti dosť nízka. Ako svedčia sociologické prieskumy, viac ako polovica obyvateľov Ukrajiny priznáva, že im chýbajú dostatočné vedomosti a informácie o činnosti NATO a spolupráci Ukrajiny s alianciou.

Preto zatiaľ úsilie vlády a politických síl na Ukrajine má smerovať na príslušné objasňovanie, že Akčný plán členstva vôbec neznamená záruku členstva, je to len posilnený, konkrétnejší variant spolupráce. APČ pre Ukrajinu je na 90 % plánom predovšetkým reformovania ukrajinského politického systému. A len 10 % pripadá na bezpečnostné, vojenské, právne a iné otázky. Celkove toto všetko sa týka prípravy Ukrajiny na to, aby bola na úrovni súčasných európskych demokracií.

V súvislosti s plánmi Ukrajiny vstúpiť do NATO Rusko pohrozilo, že prehodnotí vzťahy s Ukrajinou. Aké následky by to mohlo mať pre Ukrajinu?

Keď sa v myšlienkach vrátime niekoľko rokov späť, uvidíme, že Rusko tiež neprijímalo euroatlantické ambície svojich bývalých spojencov v socialistickom tábore – Slovenska, Poľska, Česka a ostatných. To isté sa týkalo aj postoja Ruska k možnému členstvu pobaltských republík v NATO. Ale už dnes vidíme, že sa vzťahy s novými členskými krajinami NATO po ostatných dvoch vlnách rozšírenia aliancie politicky a ekonomicky zlepšili. Sme presvedčení, že takisto to bude aj v prípade Ukrajiny. Okrem toho, podľa hodnotenia expertov, v súčasnosti je úroveň spolupráce medzi Ruskom a NATO v príslušných smeroch dokonca intenzívnejšia ako medzi Ukrajinou a alianciou.

Je len potrebné pochopiť, že vstup Ukrajiny do NATO nie je zameraný proti tretím krajinám, aj ukrajinsko-ruské vzťahy sa budú rozvíjať i naďalej na princípoch vzájomnej pomoci, vzájomnej výhodnosti a dobrého susedstva. Euroatlantické snahy našej krajiny v žiadnom prípade neohrozujú národnú bezpečnosti Ruska, a vstup Ukrajiny do NATO je taktiež výhodný pre Rusko.

Ako je známe, cieľom našej integrácie do aliancie je predovšetkým posilnenie bezpečnosti Ukrajiny, čo má viesť aj k posilneniu bezpečnosti okolo Ukrajiny. Som presvedčená, že predvídateľná a dôsledná zahraničná politika susedných krajín úplne zodpovedá záujmom Ruska. Veď pre ňu je výhodné mať na svojich hraniciach stabilnú, ekonomicky rozvinutú demokraciu. Očakávam, že onedlho práve takéto chápanie bude dominovať nielen vo vedení Ruska, ale aj v občianskej spoločnosti tohto štátu.

Veľvyslanectvo SR v Kyjeve v roku 2007 plnilo funkciu Kontaktného veľvyslanectva NATO na Ukrajine. Ako hodnotíte jeho činnosť?

Je nám známe, že iniciatívа, aby Veľvyslanectvo Slovenskej republiky na Ukrajine plnilo v rokoch 2007 – 2008 funkcie kontaktného veľvyslanectva NATO, patrí slovenskej strane. Ukrajinská strana je hlboko vďačná Slovensku za odovzdanie svojich praktických skúseností na ceste do EÚ a NATO. Tu stojí za to spomenúť nielen stáže pracovníkov našich štátnych orgánov či novinárov s cieľom študovať skúsenosti slovenskej strany, ale aj tie podujatia, ktoré sa realizovali a budú realizovať Veľvyslanectvom Slovenska v Kyjeve s cieľom zlepšiť šírenie objektívnych informácií medzi obyvateľstvom Ukrajiny týkajúcich sa činnosti NATO a spolupráce Ukrajiny s alianciou.

Po oranžovej revolúcii sa aktivizovala činnosť GUAM. Aký je stav rozvoja tohto združenia v súčasnej etape a aké sú perspektívy jeho rozvoja?

Organizácia za demokraciu a ekonomický rozvoj – GUAM je medzinárodná regionálna organizácia, ktorej konceptuálny základ tvorí predovšetkým spolupráca jej členských štátov pri vytvorení eurázijského transkaukazského dopravného koridoru. GUAM nie je zameraná proti nikomu. Je odrazom objektívnej tendencie rozvoja regionálnej medzinárodnej spolupráce ako jednej zo súčasných reforiem globalizácie a internacionalizácie sveta. V GUAM pracuje osem pracovných skupín – pre otázky ekonomiky a obchodu; energetiky; dopravy; kultúry, vedy a školstva; cestovného ruchu; boja s terorizmom, organizovaným zločinom a šírením drog; otázky informačných technológií; mimoriadnych udalostí.

V organizácii existujú aj iné mechanizmy politickej a odvetvovej spolupráce. Predovšetkým sa to týka koordinácie členských krajín GUAM v rámci medzinárodných organizácií a mechanizmov ich spolupráce na základe príslušných dohovorov, takými ako napríklad Konvencia o vzájomnom poskytovaní pomoci v konzulárnych otázkach alebo Protokol o spolupráci hraničných rezortov.

Okrem toho podľa Rámcového programu GUAM – USA sa realizujú dva samostatné projekty – Virtuálneho centra GUAM na boj s terorizmom, organizovaným zločinom, šírením drog a inými nebezpečnými druhmi zločinov, v ktorom je integrovaný Medzištátny informačno-analytický systém GUAM, a Projekt GUAM na podporu obchodu a prepravy.

Rozširuje sa okruh medzinárodných organizácií, v rámci ktorých sa realizuje koordinácia členských štátov GUAM na základe spoločných plánov práve ich stálych zastupiteľstiev pri príslušných medzinárodných organizáciách. V súčasnosti sa takáto koordinácia realizuje v rámci OSN, OBSE, Rady Európy, UNESCO, medzinárodných organizácií v Ženeve, SNŠ.

Rozvíjajú sa styky a partnerské vzťahy GUAM s inými medzinárodnými organizáciami, jednotlivými štátmi a skupinami štátov, vrátane USA, pobaltskými krajinami, Japonskom, EÚ. Od roku 2001 sa konalo 13 stretnutí vo formáte GUAM – USA, stretnutia vo formáte Rady hláv členských štátov GUAM – Poľsko a vo formáte Rada ministrov zahraničných vecí – Japonsko. Čiže za takmer 10-ročné obdobia existencie GUAM dokázala svoju životaschopnosť. Som presvedčená, že v budúcnosti nás čaká veľa spoločných vzájomne výhodných projektov a rozšírenie plodnej spolupráce s inými krajinami a medzinárodnými organizáciami.

Predstavitelia GUAM vyjadrovali zainteresovanosť na rozvoji spolupráce s Vyšehradskou štvorkou. Bolo ich úsilie úspešné a v ktorých oblastiach by sa táto spolupráca mohla realizovať?

Je to skutočne tak. V priebehu ostatného roku sa len tu, v Bratislave, konali dve stretnutia veľvyslancov členských krajín GUAM akreditovaných na Slovensku s ministrom zahraničných vecí Slovenskej republiky pánom Jánom Kubišom. Počas týchto stretnutí sme informovali pána ministra o činnosti ODER – GUAM a spoločne prerokovali perspektívy spolupráce vo formáte GUAM + Slovensko, GUAM + Vyšehradská štvorka a GUAM + EÚ. Sme presvedčení, že nadviazanie takej spolupráce má veľkú perspektívu, osobitne pri vytvorení eurázijského dopravného koridoru, diverzifikácie zdrojov dodávok energií na Slovensko, do iných krajín V-4 a ďalej do Západnej Európy. Neobyčajné perspektívy má aj spoločná koordinovaná činnosť v oblasti boja s terorizmom, organizovaným zločinom a šírením drog atď.

Do akej miery je otázka tzv. zmrazených konfliktov predmetom záujmu ukrajinskej zahraničnej politiky? Ako hodnotíte činnosť Ukrajiny v misii EUBAM na hraniciach s Moldavskom?

Na Ukrajine začalo 14. novembra 2007 fungovať Kyjevské bezpečnostné fórum. Iniciatívu na jeho založenie vysoko hodnotili naši zahraniční partneri. Prvým podujatím, ktoré sa konalo v rámci tohto fóra, bola Medzinárodná konferencia Riešenie zmrazených konfliktov v kontexte bezpečnosti a stability Čiernomorského regiónu, ktorá sa konala 15. novembra minulého roka. Výber témy bol podmienený tým, že otázka posilnenia bezpečnosti a stability v Čiernomorskom regióne Ukrajina posudzuje ako jednu z priorít svojej zahraničnej politiky a predovšetkým svojho hlasovania v Organizácii čiernomorskej ekonomickej spolupráce (OČES). Podľa nášho presvedčenia jedným z najzávažnejších bariér na ceste plnohodnotného rozvoja regionálnej ekonomickej spolupráce v Čiernomorskom regióne je práve existencia tzv. zamrznutých alebo neusporiadaných konfliktov na tomto území.

Široké medzinárodné zastúpenie a aktívne diskusie, ktoré sa konali počas konferencie, znovu potvrdili, že Čiernomorský región sa v súčasnosti nachádza v ohnisku záujmu popredných subjektov svetových vzťahov, rastie jeho rola ako dôležitého geostrategického územia, ktorým prechádzajú uzlové dopravno-energetické trasy a obchodné cesty Eurázie. Účastníci konferencie boli jednotní v tom, že mierové usporiadanie zmrazených konfliktov je dôležitým predpokladom zabezpečenia bezpečnosti a stáleho rozvoja Čiernomorského regiónu, ako aj Európy a celkove jej okolia.

Čo sa týka činnosti Ukrajiny v misii EUBAM, pozvaním misie EÚ Ukrajina demonštrovala otvorenosť, pripravenosť na spoluprácu s európskymi štruktúrami pri zabezpečení bezpečnosti ukrajinsko-moldavských hraníc, predovšetkým ich podnesterského úseku. Naším spoločným cieľom je urobiť všetko potrebné, aby sa zlepšil existujúci systém hraničnej kontroly, urobiť ju efektívnejšou a odolávať negatívnym javom na ukrajinsko-moldavských hraniciach. Ukrajina je spokojná s výsledkami urobenej práce a ráta s ďalšou koordináciou. Vychádzajúc z toho vláda Ukrajiny prijala rozhodnutie o uplatnení jej mandátu na ďalšie dva roky do roku 2009, čo zodpovedá novej úrovni vzájomných vzťahov medzi Ukrajinou a EÚ.

V súvislosti s tým by som chcela potvrdiť, že Ukrajina sa zasadzuje za optimalizáciu činnosti misie. Rátame s podstatnou podporou zo strany EÚ s cieľom založiť nové projekty technického vybavenia a rozvoja infraštruktúry a technického vybavenia hraníc. Sme pevne presvedčení, že to prispeje k posilneniu bezpečnosti v regióne a v celkovom usporiadaní Podnesterska. Aj naďalej budeme konať, v súlade s našimi dohovormi s Európskou komisiou a Moldavskou republikou, v duchu maximálnej otvorenosti a urobíme všetko pre to, aby činnosť misie bola úspešná a ukrajinsko-moldavská hranica zodpovedala najvyšším európskym normám a štandardom.

Ukrajina sa snaží diverzifikovať zdroje dodávok energonosičov. V akej miere sa jej to darí?

Zabezpečenie diverzifikácie zdrojov dodávok energonosičov je dôležité nielen pre Ukrajinu, ale aj pre všetky európske krajiny, keďže možnosť alternatívnych dodávok je v prvom rade otázkou energetickej bezpečnosti. Významným výsledkom koordinácie Ukrajiny a EÚ v energetickej oblasti sa môže stať realizácia projektu Eurázijského koridoru na prepravu ropy (EAKPR), ktorý predpokladá integráciu systémov na prepravu ropy Ukrajiny a Východnej Európy pre dodávky kaspickej ropy ropovodom Odesa – Brody – Plock na trhu európskych krajín. Vláda SR taktiež podporuje realizáciu projektu EAKPR, ktorá má viesť k zníženiu závislosti SR na jednostranných dodávkach energonosičov. V Stratégii energetickej bezpečnosti SR je podčiarknutý záujem Slovenska o alternatívne možnosti dodávok ropy do európskych krajín, ku ktorým patrí aj dodávka kaspickej ropy ropovodom Družba cez územie SR do Západnej Európy.

Morský ropovodný terminál Pivdennyj a ropovod Odesa – Brody, ktoré tvoria ukrajinskú časť projektu EAKPR sa postavili práve s cieľom diverzifikovať cesty dodávok energetických surovín na Ukrajinu a do Európy. Do prevádzky už odovzdali prvú časť koridoru na prepravu ropy s kapacitou asi 14,5 mil. ton ročne. Po ukončení výstavby celého komplexu má technologická kapacita systému dosiahnuť 45 mil. ton ropy ročne. Komerčná prevádzka ropovodu Odesa – Brody sa začala koncom jesene 2004. V súlade s dohovormi uzatvorenými Ukrtransnafta, o. a. s. sa preprava ropy realizuje do morského ropného terminálu Pivdennyj na ďalšiu dopravu ropy tankermi na trh Stredomoria. V roku 2004 sa ropovodom Odesa – Brody v rezervnom režime prepravil asi 1 milión ton ropy, v roku 2005 – 5,8 mil. ton, v roku 2006 – 3,4 mil. ton ropy, v roku 2007 – 9,1 mil. ton ropy. Čiže Ukrajina stále rozširuje technickú základňu diverzifikácie zdrojov dodávok energetických surovín a je pripravená realizovať tranzitné projekty vo väčšej miere ako susedné krajiny Európy.

Pre stálu realizáciu prečerpávania kaspickej ropy z Ukrajiny do európskych krajín sú potrebné konkrétne dohody medzi dodávateľmi a spracovateľmi, je potrebná príprava slovenskej časti ropovodu Družba na dôsledné prečerpávanie rôznych druhov ropy: namontovanie moderných kontrolno-meracích prístrojov na zabezpečenie kvality prečerpávania, výstavba dodatočných nádrží pre skladovanie ropy.

Aký je v súčasnosti stav rokovania o využití ropovodu Odesa – Brody v priamom režime pre dodávky tejto suroviny pre členské krajiny EÚ ?

Počas stretnutia prezidenta Ukrajiny V. Juščenka s prezidentom SR I. Gašparovičom (Užhorod, 14. januára 2008) sa dosiahol politický dohovor o realizácii experimentu prečerpania 20 tis. ton ľahkej kaspickej ropy ropovodom Odesa – Brody systémom ropovodov Družba cez územie SR do závodu na spracovanie ropy Kralupy (ČR). V súčasnosti prezident a premiérka Ukrajiny posudzujú návrhy dvoch závodov na spracovanie ropy na Západnej Ukrajine o ich pripravenosti na využitie ropovodu Odesa – Brody v priamom režime na dopravu a spracovanie asi 5 mil. ton kaspickej ropy ročne. S cieľom zvýšiť kvalitu ropného produktu na úroveň európskych štandardov a plniť harmonogram modernizácie výroby schváleného Ministerstvom palív a energetiky Ukrajiny, oba závody vkladajú značné vlastné investičné zdroje. Ukrtransnafta, o. a. s. je poverená analýzou návrhov spracovateľov ropy z hľadiska uzatvorenia dohovorov o preprave ropy v priamom režime cez ropovod Odesa – Brody.

Pod vedením ministra palív a energetiky Ukrajiny J. Prodana sa 21. januára 2008 konala porada o realizácii projektu prepravy kaspickej ropy na európske a svetové trhy cez Eurázijský koridor na prepravu ropy. Na porade bolo prijaté rozhodnutie pokračovať v spolupráci so slovenskou a českou stranou pri zabezpečení ukončenia experimentu s dôslednou dopravou rôznych druhov ropy do českých závodov na spracovanie ropy.

Ukrajinská opozícia vystupuje za to, aby ruský jazyk dostal status druhého štátneho jazyka na Ukrajine, niečo podobné ako je to v súčasnosti v Bielorusku. Aký je dnes postoj po rusky hovoriacich občanov Ukrajiny na pozíciu ruského jazyka na Ukrajine?

Určite niekto nebude spochybňovať, že každý štát samostatne rieši otázku využitia štátneho jazyka a rozvoja ostatných jazykov v krajine. V súlade s Ústavou Ukrajiny (článok 10) štátnym jazykom v krajine je ukrajinský jazyk. Zároveň Ústava zaručuje voľný rozvoj, využívanie a ochranu ruského jazyka, ďalších jazykov národnostných menšín. Mimochodom, v tejto otázke sa Ukrajina drží analogického stanoviska ako Ruská federácia, kde je taktiež legislatívne zakotvená existencia jedného štátneho jazyka (dokonca v podmienkach federatívneho usporiadania štátu). Čo sa týka poskytnutia statusu oficiálneho jazyka na Ukrajine ruskému jazyku a rozhodnutí poskytnúť na svojom území ruskému jazyku status regionálneho jazyka, ktoré prijalo niekoľko oblastných a mestských rád východných a južných oblastí Ukrajiny, je potrebné poznamenať, že poskytnutím statusu ruskému jazyku regionálne, oblastné a mestské rady niektorých východných a južných oblastí Ukrajiny prekročili svoje kompetencie. Túto otázku majú upraviť špeciálne zákony a nemôžu byť predmetom rozhodnutia miestnych orgánov moci.

Neopodstatnené sú aj odvolávania sa miestnych orgánov moci, ktoré prijali takého rozhodnutia, na Európsku chartu regionálnych a menšinových jazykov. Charta neurčuje status toho alebo iného jazyka v krajine, ale len opatrenia pre jeho ochranu, ak je to potrebné. Taktiež by som chcela povedať niekoľko slov o údajnej rastúcej diskriminácii ruského jazyka na Ukrajine o ochrane práv po rusky hovoriaceho obyvateľstva v kontexte znižovania počtu škôl s ruským jazykom na Ukrajine. Na Ukrajine sú vytvorené všetky podmienky na zachovanie a rozvoj ruskej kultúry, predovšetkým ruského jazyka. Tak napríklad viac ako 40 % všetkých titulov periodickej tlače krajiny sa vydáva v ruskom jazyku. Na Ukrajine sa vysielajú programy Občianskej ruskej televízie. Okrem toho, v závislosti od regiónu krajiny, od 5 – 90 % z celkového rozsahu vysielania oblastných štátnych televíznych spoločností predstavujú rozhlasové a televízne relácie v ruskom jazyku. Prípravu odborníkov pre ruský jazyk a literatúru realizuje 31 vysokých škôl krajiny. Na Ukrajine funguje 1 253 škôl s ruským vyučovacím jazykom. Ruský jazyk ako vyučovací predmet sa učí viac ako poldruha milióna žiakov. Knižničný fond literatúry v ruskom jazyku tvorí viac ako 60 mil. jednotiek. Podľa môjho názoru dokonca tieto uvedené príklady svedčia o tom, že vyhlásenia o údajnom raste diskriminácie ruského jazyka na Ukrajine sú neopodstatnené.

Ukrajina sa spolu s Poľskom pripravuje na spoločnú realizáciu Majstrovstiev Európy vo futbale v roku 2012. V akom štádiu je úroveň prípravy na majstrovstvá na Ukrajine? Ako sa rozvíja spolupráca s Poľskom? Sú majstrovstvá vo futbale tým cieľom, ktorý by mal zjednotiť ukrajinský národ, rozdelený politickými konfliktmi?

Ako je známe, Ukrajina i Poľsko získali právo na spoločné konanie Majstrovstiev Európy vo futbale Euro 2012. Problematike ich konania venuje svoju pozornosť prezident i vláda Ukrajiny, ktorá nedávno potvrdila nové zloženie organizačného výboru na ich konanie na čele s premiérkou Ukrajiny J. Tymošenkovou. Bol schválený Plán prvoradých úloh pre konanie Majstrovstiev Európy vo futbale v roku 2012, ktorý predpokladá taktiež uskutočnenie objemu prác pre každé ministerstvo, orgány výkonnej moci na miestach a osobnú zodpovednosť každého z vedúcich pracovníkov profilových ministerstiev a orgánov štátnej správy za prípravu. Ukrajinské mestá potvrdili pripravenosť na usporiadanie majstrovstiev a podobný názor zastáva aj UEFA. Je vytvorená Národná agentúra na prípravu a konanie Euro 2012 ako ústredný orgán výkonnej moci, ktorého činnosť koordinuje Kabinet ministrov Ukrajiny. V mestách konania majstrovstiev, okrem Kyjeva, sa budujú nové futbalové štadióny (Doneck, Dnipropetrovsk – ako rezerva) alebo už rozpracované projekty ich výstavby (Ľvov, a taktiež Charkov a Odesa – ako rezerva). Pozornosť a úsilie organizátorov sa sústreďuje na také otázky, ako je bezpečnosť, logistika, investície, infraštruktúra a medicína.

Podľa hodnotenia expertov zabezpečenie príslušného rozvoja infraštruktúry pre konanie Euro 2012 si vyžaduje značné kapitálové vklady, v súvislosti s čím otázka zapojenia investícií je mimoriadne aktuálna. Pritom je to spoločný problém tak pre Ukrajinu, ako aj pre Poľsko, kde sa taktiež pociťuje potreba usporiadať infraštruktúru, predovšetkým veľký nedostatok hotelov. Lepšie u susedov vyzerá situácia s budovaním alebo s už existujúcimi diaľnicami. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že napríklad pre výstavbu infraštruktúry v tranzite z hľadiska konania majstrovstiev Žytomyrská oblasť plánuje realizovať viac ako 200 prípravných opatrení na usporiadanie infraštruktúry, pričom celkové náklady dosiahnu 7,3 mld. hrivien. Riešia sa taktiež problémové otázky. Dosiahol sa dohovor medzi Kabinetom ministrov Ukrajiny a spoločnosťou Eugene o demontáži budovy obchodno-oddychového centra Trojický pri Národnom športovom komplexe Olympijský v Kyjeve do 1. júla tohto roka.

Je to len krátky výpočet organizačných opatrení ukrajinskej strany pri príprave Euro 2012 na Ukrajine. Na záver by som chcela upozorniť ešte na jeden moment: perspektíva konania európskeho šampionátu je ďalších potvrdením toho, že Ukrajinu vo svete prijímajú ako európsky štát, schopný za čas, ktorý ostal do začiatku konania Euro 2012, urobiť ekonomický skok.

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že politici a spoločenskí predstavitelia vynakladajú značné úsilie pri hľadaní idey, ktorá by mohla konsolidovať štát a zmenšiť tie vnútorné protirečenia v spoločnosti, ktoré ešte existujú. Príprava na šampionát otvorí cesty ku konsolidácii na rôznych úrovniach, ako aj k zlepšeniu koordinácie a spolupráce medzi odvetviami moci.

Rozdiel v stereotypoch, ktoré obhajujú stúpenci rôznych politických strán, netreba zveličovať, ale taktiež ich netreba podceňovať. Práve tu nezhody mohutne využívajú niektoré politické sily, vrátane zahraničných, čo svedčí o existencii príslušného podhubia, ktoré z času na čas živí a umožňuje jazykové a politické špekulácie, skreslený výklad historických udalostí. V tomto kontexte Ukrajina získala šancu oslabiť tieto negatívne tendencie v spoločnosti vďaka perspektíve realizácie projektu Euro 2012.