Vládny systém v Kazachstane je prezidentského typu. V nedávnej minulosti došlo k formálnemu posilneniu úlohy dolnej komory parlamentu (Mažilis) na úkor právomocí prezidenta. Parlament je plne loajálny osobe prezidenta Nursultana Nazarbajeva, vládnucou stranou je Národno-demokratická strana Nur Otan vedená samotným prezidentom. Vzhľadom na obmedzené právomoci parlamentu a na jeho plnú loajálnosť k osobe prezidenta sa reálna moc koncentruje v rukách ľudí z okolia prezidenta, ktorí si navzájom konkurujú v boji o jeho priazeň, pričom sa úroveň ich vzťahov dynamicky vyvíja.

Boj o moc prebieha na úrovni rodinných klanov zaťov prezidenta, Rachata Alijeva a Timura Kulibajeva, skupiny Nuržana Subchanberdina, podnikateľa s blízkym vzťahom so synovcom prezidenta Kajratom Satypaldym, a skupiny Vladimíra Kima, ktorý však nemá priamy prístup k osobe prezidenta. Okrem Nazarbajeva pôsobia v strane Nur Otan viacerí ľudia z prezidentovho okolia, predovšetkým najstaršia dcéra Dariga (manželka Rachata Alijeva) a Timur Kulibajev (manžel prezidentovej dcéry Dinary).

Podľa zákona o zmenách a doplneniach Ústavy Kazachstanu, platného od 23. 5. 2007, sa rozširujú právomoci parlamentu. Prezident navrhuje premiéra po konzultáciách s poslaneckými klubmi strán zastúpených v Mažilise a po schválení návrhu nadpolovičnou väčšinou členov vymenuje kazachstanskú vládu. Parlament schvaľuje dve tretiny zostavy ústavnej rady a dve tretiny sčítacej komisie. Počet členov  sa zvyšuje zo 77 na 107, pričom 98 poslancov sa volí podľa pomerného volebného systému a 9 poslancov nominuje Zhromaždenie národov Kazachstanu – ústavný orgán zastupujúci národnosti žijúce v Kazachstane, ktorého členov vymenúva prezident.

Zákon obsahuje ustanovenia o skrátení funkčného obdobia prezidenta zo 7 na 5 rokov, pričom toto ustanovenie nadobudne účinnosť v roku 2012. V súlade s ustanoveniami zákona má prvý prezident právo uchádzať sa o ďalšie zvolenie ľubovoľný počet ráz. Jeho následníci nemôžu zastávať úrad prezidenta viac ako dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. Očakáva sa, že Nazarbajev opustí úrad v roku 2012, čo zintenzívňuje boj jednotlivých klanov o vplyv v krajine. Výmenou predsedu vlády v januári roku 2007 sa posilnila pozícia klanu vekom prostredného zaťa prezidenta Timura Kulibajeva.

Klan Timura Kulibajeva

Začiatkom 90-tych rokov Kulibajev ovládol korporáciu Altyn-Alma, zaoberajúcu sa  veľko- a maloobchodom, a tiež relaxačné centrum v Alma Ate. V roku 1995 Kulibajev a partneri založili Almaatskú obchodno-finančnú banku, v ktorej boli vedené účty agentúry Chabar a viacerých ropných spoločností. Na prelome rokov 1996 a 1997 sa Kulibajev stal zástupcom predsedu Štátneho výboru pre investície. V roku 1997 sa stal zástupcom riaditeľa pre ekonomiku a financie novovytvorenej národnej energetickej spoločnosti Kazachoil, ktorá pohltila všetky štátne ropné a plynárenské podniky. Do roku 2001 oddelil od spoločnosti Kazachoil spoločnosť KazTransOil, získal pod svoju kontrolu kazachstanský podiel v Kaspickom potrubnom konzorciu a pripojil k svojmu portfóliu TransPetroleum, Kaspijmunajbajlanys, Bajlanys, Akťubneftesviaz, MunajImpeks, spoločnosť Euro-Azia Air, Atyrau žoldary a Atyrau aue žoly. V roku 2000 vytvoril akciovú spoločnosť KazTransGaz vo vlastníctve KazachTransOilu. Kulibajevov klan kontroluje Central Asia Petroleum Ltd. (CAP). CAP vlastní spoločnosť Mangistaumunajgaz a Pavlodarský petrochemický závod. Kontroluje tiež Národnú sporiteľňu Kazachstanu a Národnú spoločnosť Transport ropy a plynu. V januári 2006 Nazarbajev vytvoril Kazachstanský holding pre nakladanie so štátnymi aktívami Samruk, ktorý ovládol Kulibajev ako zástupca predsedu predstavenstva. Sarmuk kontroluje viacero štátnych podnikov: KazMunajGaz, Kazachstanské železnice, energetickú spoločnosť Kegok a Kaztelekom. Samruk riadi podniky priamo, bez zásahov ekonomických ministerstiev. V januári roku 2007 sa stal predsedom vlády Kazachstanskej republiky Karim Masimov, dlhoročný politický a obchodný partner Kulibajeva. (1)

Klan Darigy Nazarbajevovej a Rachata Alijeva

Rachat Alijev je bývalý manžel Darigy Nazarbajevovej a prezidentov najstarší zať. V roku 1993 sa stal zástupcom riaditeľa Úradu zahraničných ekonomických vzťahov ministerstva zdravotníctva RK a následne generálnym riaditeľom obchodnej firmy KazMedImport vytvorenej pri ministerstve zahraničných ekonomických vzťahov, ktorá sa zaoberala importom lekárskych preparátov. V roku 1995 sa stal generálnym riaditeľom RR Kazachstan – obchod a financovanie, Ltd., a prezidentom holdingu Sacharnyj centr.

V roku 1996 opustil podnikanie a stal sa zástupcom náčelníka daňovej polície štátneho daňového výboru a náčelníkom oddelenia daňovej polície ministerstva financií pre boj s korupciou a pašeráctvom. Po výmene vlády sa v apríli 1997 dostal do vedenia daňovej polície a v novembri 1997 sa stal riaditeľom oddelenia ekonomickej kriminality ministerstva vnútra. V roku 1998 sa stal predsedom Výboru daňovej polície a prvým zástupcom ministra štátnych príjmov, pod ktorého rezort spadá daňová polícia a colná správa. Pretvoril daňovú políciu na nové centrum ekonomického vplyvu, schopné na mocenskej úrovni konkurovať ministerstvu financií a národnej banke. Daňová polícia mala konflikty s ministerstvom vnútra a s colným výborom kvôli kontrole nad zadržanými ilegálymi tovarmi z Číny. V danom čase si Alijev vytvoril tesné vzťahy s viacerými podnikateľmi s väzbami na kriminálne skupiny. V septembri roku 1999 ho vymenovali za náčelníka oddelenia Výboru národnej bezpečnosti (KNB) pre Alma-Atu a Almaatskú oblasť, v júli roku 2000 za zástupcu predsedu KNB a v máji roku 2001 sa stal prvým zástupcom predsedu KNB. Alijev na jeseň roku 2001 vyprovokoval politickú krízu, ktorá bola spôsobená ekonomickým konfliktom vedúcich predstaviteľov tajných služieb a viacerých veľkopodnikateľov, a ktorá viedla ku konsolidácii antinazarbajevovských síl. Po výmene vlád prišiel o post v KNB a v roku 2001 sa stal zástupcom náčelníka Služby pre ochranu prezidenta.
Na jeseň roku 2002 odchádza na post veľvyslanca v Rakúsku, osobitného predstaviteľa pre otázky spolupráce s OBSE a stáleho predstaviteľa pri medzinárodných organizáciách so sídlom vo Viedni. V roku 2006 sa vracia do Kazachstanu na post prvého zástupcu ministra zahraničných vecí. V septembri 2006 navrhol zmenu ústavného zriadenia na konštitučnú monarchiu na čele so sultánom. Vo februári 2007 deklaroval svoj podiel v kazachstanských médiách a opätovne odchádza do Viedne, čo vysvetlil plánmi Kazachstanu získať predsedníctvo v OBSE v roku 2009. Logika veci je však taká, že ho prezident poslal do Viedne v súvislosti so škandálom okolo únosu a vydierania predsedu predstavenstva firmy Nurbank, ktorá je kontrolovaná klanom Darigy a Rachata Alijeva. Kauza Nurbank viedla k ďalšiemu stretu záujmov finančnej polície, ministerstva vnútra a pravdepodobne aj KNB, čo vyvolalo reakciu prezidenta  – začatie trestného stíhania, odvolanie zo všetkých diplomatických postov, opakované žiadosti o vydanie z Rakúska do Kazachstanu a likvidácia televízneho kanálu KTK a týždenníka Karavan.

Dariga  je najstaršou dcérou prezidenta. V roku 1994 sa stala viceprezidentkou rozhlasovo-televíznej spoločnosti Kazachstanu a riaditeľkou tlačovej agentúry Chabar. V roku 1995 bol Chabar pretvorený na autonómnu štruktúru pri vláde. Skupina okolo Darigy  získala rozhlasovú stanicu Europa Plus, televízne stanice KTK, NTK a noviny Novoje pokolenije a Karavan a informačnú agentúru Kazakhstan Today. Na riadenie mediálneho holdingu boli vytvorené spoločnosti TV-media a Alma-media. Dariga Nazarbajevová viedla stranu Asar, ktorú pohltil Nur Otan. Základné nástroje klanu Darigy a Rachata Alijeva sú spoločnosti Sacharnyj centr, Nefťanoj centr, Nurbank a podľa viacerých zdrojov aj atómová spoločnosť Kazatoprom. V súčasnosti je však skupina v nepriazni prezidenta. Dariga prerušila politickú kariéru, keď sa neocitla na volebnom zozname za stranu Nur Otan vo voľbách, ktoré sa konali začiatkom augusta 2007, a Alijev čelí trestnému stíhaniu. Zároveň sú likvidované prostriedky ich vplyvu v krajine. (2)

Skupina Nuržana Subchanberdina

Nuržan Subchanberdin je jedným z navplyvnejších podnikateľov Kazachstanu. Ovláda Kazachstanskú komerčnú banku. V polovici 90-tych rokov bol aktívnym spojencom Kulibajeva, následne sa však osamostatnil. V prípade posilnenia pozície skupiny Darigy Nazarbajevovej a Rachata Alijeva by bol nútený uzatvárať spojenectvá s klanom Kulibajeva. Skupina má blízke vzťahy so synovcom prezidenta Kajratom Satypaldym. (3)

Skupina Vladimíra Kima

Vladimír Kim a jeho skupina priemyselníkov v Eurázijskej energetickej korporácii  kontroluje TNK Kazchrom, Aľuminij Kazachstana, Aksuský závod zliatín železa, Eurázijskú energetickú korporáciu, a skupinu Traktebeľ, pod ktorú spadá Intergas Central Asia a Almaty Power Consolidated. Jeho skupina vznikla na prelome rokov 1995 – 1996. Vladimír Kim sa postupne stal  úplným majiteľom mediarskej korporácie Kazachmys. V marci 2006 bolo zverejnené, že Kim plánuje získať 25-percentný podiel akcií v ENRC Kazakhstan Holding B. V. ENRC bola zaregistrovaná v roku 2006 a jej základné imanie tvoria balíky akcií spoločností TNK Kazchrom, Aľuminij Kazachstana, Kazachstanského hliníkového závodu, Žajremského bansko-spracovateľského kombinátu, Sokolovskej Sarabajskej bansko-spracovateľskej výrobnej skupiny, Eurázijskej energetickej korporácie, ENRC Eogistics a ENRC Marketing & Sales. Konsolidované sú nielen akcie vo vlastníctve členov klanu Maškeviča, Ibragimova a Šodijeva, ale aj štátne balíky akcií. Podľa vyjadrenia ENRC firma zabezpečuje 5 % príjmov HDP Kazachstanu a je tretím najväčším výrobcov zliatin železa, lídrom v oblasti ťažby a spracovania železnej rudy, dodávateľom dvoch pätín gália produkovaného vo svete, a tiež významným výrobcom koncentrátov oxidu hlinitého a mangánu. Skupina ovláda štvrtinu svetových zásob chrómu a je najsilnejším dodávateľom energií v RK. Okrem kazachstanských firiem je v skupine  ENRC Kazakhstan Holding aj nemecká firma produkujúca medené výrobky MKM ENRC. Vladimír Kim však nie je členom rodiny a on ani jeho skupina nemajú priamy vplyv na prezidenta a na chod štátneho aparátu. (4)

V predčasných parlamentných voľbách, ktoré sa konali v auguste 2007, Nur Otan nemal vážnejšiu konkurenciu. Predpokladalo sa však, že sa do Mažilisu dostane jedna z politických strán – Všenárodná sociálno-demokratická strana (OSDP) alebo Demokratická strana Kazachstanu Ak žol. Predchádzajúca reforma volebného systému bola motivovaná snahou Nazarbajeva získať predsedníctvo v OBSE v roku 2009, pričom rovnaký faktor mal motivovať k umožneniu vstupu jednej z opozičných strán do Mažilisu.

Očakávalo sa, že prezident vpustí do parlamentu stranu Ak žol, ktorá by plnila úlohu konštruktívnej provládnej opozície. V júli 2007 sa zlúčili strany Ak žol a Adilet. Podpredsedom Ak žolu sa stal bývalý predseda strany Adilet Maksut Narikbajev. Predpokladalo sa, že za zlúčením strán stojí dohoda s prezidentom, ktorý si mal zabezpečiť plnú loajalitu Ak žolu prostredníctvom podpredsedu strany výmenou za volebný výsledok Ak žolu prekračujúci 7 % nevyhnutných pre získanie parlamentných kresiel (5).

Rovnako v prípade OSDP došlo k zlúčeniu s iným politickým subjektom, keď sa koncom júna 2007 zjednotili strany Nagyz Ak žol (Pravý Ak žol) a OSDP. Predpokladala sa dohoda s prezidentom, ktorá mala zahrňovať likvidáciu politickej strany Nagyz Ak žol a zmiernenie kritiky režimu prezidenta na pôde Mažilisu a Socialistickej internacionály, v ktorej má OSDP štatút pozorovateľa s právom hlasu, výmenou za účasť OSDP v parlamente. Týmto tvrdením sa zdôvodňovalo zlúčenie politických strán, ktoré nemá transparentnú motiváciu z hľadiska likvidácie tradičnej opozičnej strany Nagyz Ak žol a z hľadiska odlišnej ideologickej orientácie Nagyz Ak žolu a OSDP na osi pravica – ľavica. (6)

Výsledky volieb nasvedčujú, že Nazarbajev likviduje zdroje možnej instability v Kazachstane nielen prostredníctvom oslabovania skupiny dcéry Darigy a Rachata Alijeva, ale aj prostredníctvom koncentrovania moci na parlamentnej úrovni. Nový volebný systém neoslabuje reálny dosah prezidenta na dolnú komoru parlamentu, tvorenú poslancami za ním vedenú stranu Nur Otan. Prezident navrhol premiéra po konzultáciách s poslaneckým klubom Nur Otan a po schválení návrhu nadpolovičnou väčšinou hlasov vymenuje novú vládu. Vzhľadom na to, že prezidentove kroky svedčia o snahe stabilizovať mocenskú situáciu prostredníctvom posilňovania klanu Timura Kulibajeva  na úkor skupiny Darigy a Rachata Alijeva, je prirodzené, že novým premiérom sa opäť stane človek pod vplyvom klanu Timura Kulibajeva – Karim Masimov. Zachovanie kontinuity vo vláde v Kazachstane sa vzhľadom na mocenské procesy v krajine javí ako plne pochopiteľné.