DespiteBorders.com prináša názory poľských expertov v oblasti zahraničnej politiky na jej budúcnosť v prípade víťazstva súčasnej opozície…

Ako hodnotíte výsledky zahraničnej politiky Poľska po parlamentných voľbách 2005? Podarilo sa vláde posilniť medzinárodné postavenie Poľska alebo sa, naopak, oslabilo?

Roman Kuźniar (Varšavská univerzita): Negatívne. Zahraničná politika Poľska vychádzala z chybných predpokladov a bola riadená nekompetentne. Medzinárodné postavenie Poľska sa zhoršilo a fakticky marginalizovalo. Chýbal pozitívny program, ktorý nahradilo heslo „tvrdosti”. Politika mala reaktívny charakter a tlmočila negatívny postoj voči iným názorom. Drasticky sa v dôsledku vnútornej politiky a koloritu vládnej koalície zhoršil aj imidž Poľska.

Marek Cichocki (Európske centrum Natolin): Nazdávam sa, že Poľsko je v štádiu hľadania svojho miesta v európskej politike a celkovo v širšom chápaní bezpečnostnej politiky. Ako veľký štát chce určite zohrávať významnú úlohu. Musí však posilňovať vlastné možnosti ovplyvňovania svojho medzinárodného prostredia.

Antoni Podolski (Centrum medzinárodných vzťahov): Chcel by som hodnotiť, čo sa podarilo reálne dosiahnuť, nie jazyk a štýl výkonu politiky. Určite sa podarilo dosiahnuť jednotu v európskej politike voči Rusku a nedopustiť, aby Rusko diferencovalo medzi členmi EÚ. Fakt, že počas summitu v Samare zaujala EÚ spoločné stanovisko voči Rusku a podporila Poľsko v obchodnom konflikte s ním, považujem za úspech. Členské štáty a predsedníctvo povedali, že existuje iba jedna EÚ a že problémy jednotlivých štátov sú problémami celej únie – to je taktiež úspech. Azda to bolo rovnaké aj v minulosti, ale nikto to takto otvorene Rusku nepovedal. Ďalším úspechom je, že napriek nevhodnému jazyku a politickému štýlu sa podarilo nezhoršiť reálnu pozíciu Poľska v EÚ. Napriek tlakom zo strany podporovateľov vlády aj opozície, ktoré požadovali ostrejší postoj, sa podarilo uzavrieť predbežný kompromis v otázkach novej zmluvy o EÚ. Zároveň sa aj napriek ostrej protinemeckej rétorike podarilo dosiahnuť rozšírenie schengenského priestoru.

Problémom sú vzťahy s Nemeckom, kde je zložité zistiť, o čo Poľsku v skutočnosti ide. Či je to vnútropolitická záležitosť, politikárčenie, forma hystérie, alebo máme do činenia s rozdielnymi záujmami oboch krajín. Podarilo sa zlepšiť pozíciu Poľska na východe, ale nie dosiahnuť zlepšenie vzťahov s Ruskom. Napriek sľubným začiatkom sa zhoršili a studená politicko-ekonomická vojna trvá. Neúspechy v oblasti vzťahov s USA vyplývajú z definovania cieľov, ktoré nie sú realizovateľné, ako napríklad zrušenie vízovej povinnosti pre občanov Poľska. Podarilo sa však udržať pozíciu Poľska ako jedného z najvýznamnejších spojencov USA a vláda sa napriek populistickému pokušeniu počúvať hlas verejnej mienky riadila strategickými záujmami krajiny.

Môžu sa zásadnejšie zmeniť vzťahy medzi Poľskom a USA? Modifikuje sa po voľbách postoj Poľska voči americkému projektu rozšírenia systému protiraketovej obrany v prípade, že sa zmení súčasná vláda?

Roman Kuźniar: V otázke protiraketovej základne takýto vývoj neočakávam. Vzťahy s USA bude viac formovať zahraničná politika Washingtonu než nový prístup vo Varšave. V dlhodobejšej perspektíve sú možné neveľké korektúry. Na to však je azda potrebná generačná zmena, t. j. zbavenie sa obáv a komplexov v poľskej zahraničnej politike.

Marek Cichocki: Nie. Myslím si, že z poľskej strany žiadne zmeny nenastanú. USA pre Poľsko zostávajú dôležitým partnerom, najmä v bezpečnostných otázkach.

Antoni Podolski: Prístup k USA sa zmení, keďže v prípade zmien vo vláde nebudú USA jediným pozitívnym partnerom Poľska.

Sú v takomto prípade možné zmeny v dvojstranných vzťahoch s Ruskom a Nemeckom?

Roman Kuźniar: S Nemeckom áno, bude to závisieť od Poľska. S Ruskom zrejme nie, bude to záležať na Rusku. Ak Moskva modifikuje prístup k Poľsku, zmena je možná, avšak tak skoro to nebude.

Marek Cichocki: Je to najväčšia výzva pre poľskú zahraničnú politiku od roku 1989. Azda sa po prezidentských voľbách v Rusku objaví moment, ktorý bude priať obnove poľsko-ruských vzťahov, ktoré majú kľúčový význam pre región stredovýchodnej Európy. Myslím si, že vo vzťahoch s Nemeckom nevyhnutne smerujeme k pragmatickejším prístupom.

Antoni Podolski: Vzťahy s Nemeckom sa určite zmenia. Nemecko sa bude vnímať ako najvýznamnejší partner Poľska v EÚ.

Bude možné po parlamentných voľbách v prípade zmeny vlády očakávať zmenu poľskej stratégie v EÚ, najmä v otázke inštitucionálnej reformy a v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky?

Roman Kuźniar: Áno. Ak sa do vlády nevráti Právo a spravodlivosť (PiS), zahraničná politika bude proeurópska. Bude zohľadňovať obhajobu národných záujmov, podobne ako v prípade iných štátov EÚ, ale bude sa zároveň usilovať o súdržnosť a efektívnosť EÚ aj v medzinárodnej aréne. V otázke inštitucionálnej reformy bude podporovať mandát dohodnutý v Bruseli.

Marek Cichocki: Poľské politické strany sa odlišujú predovšetkým v rétorike. Jedny hovoria o obhajobe poľských záujmov, iné o dialógu. V skutočnosti sa však, podľa mňa, až tak veľmi nerôznia v otázkach bezpečnostnej a európskej politiky.

Antoni Podolski: Ak nastane zmena vlády a rozhodujúce slovo vo formovaní zahraničnej politiky bude mať Občianska platforma a strany ľavého stredu, zmení sa určite politický štýl. Prestane sa zamieňať rozhodnosť s agresívnym jazykom, čo bude kľúčové. Záujmy však ostanú podobné ako v súčasnosti. Poľsko sa stane predvídateľnejším. Dôležitý faktor však vidím v tom, či bude nová vláda stabilná, so zázemím, ktoré vydrží celé štyri roky, a či nebude musieť uvažovať bezprostredne v horizonte možných predčasných volieb. To umožňuje inak rozmýšľať o multilaterálnych i dvojstranných vzťahoch.