Rozhovor s ukrajinskou politologičkou z Užhorodskej národnej univerzity o výsledkoch parlamentných volieb a politickej atmosfére v etnicky zmiešanej Zakarpatskej oblasti Ukrajiny.

Je rozdiel v politickom správaní medzi obyvateľmi Zakarpatska a obyvateľmi iných regiónov Ukrajiny?

Ako potvrdzujú výsledky parlamentných volieb v Zakarpatskej oblasti, región patrí medzi tie, ktorého obyvatelia majú rozličné politické názory. Za blokom Naša Ukrajina – Ľudová sebaobrana o niekoľko percent zaostáva Blok Julie Tymošenkovej, v porovnaní s inými oblasťami Západnej Ukrajiny zaznamenala dobré výsledky Strana regiónov, trojpercentnú hranicu, potrebnú na vstup do parlamentu prekonal blok, vedený bývalým predsedom parlamentu Volodymyrom Lytvynom. Okrem komunistickej strany prekonali potrebný prah celkovo štyri strany, čo kopíruje výsledky volieb v rámci celej Ukrajiny. Znamená to, že Zakarpatsko je svojrázny „zlatý stred” Ukrajiny. Podľa môjho názoru to svedčí o absencii stereotypov v politickom povedomí obyvateľov regiónu, tolerancii a rešpektovaní rozličných politických názorov.

Prečo bola volebná účasť na Zakarpatsku najnižšia v celej krajine?

Aby bolo možné analyzovať tento fenomén, bolo by potrebné hlbšie študovať nálady verejnosti. Nazdávam sa však, že hlavnú rolu zohrali objektívne faktory: vysoká miera pracovných migrácií obyvateľstva a následne ich absencia na území Ukrajiny v deň konania volieb. Okrem toho sa na výsledku podpísalo nepremyslené a podľa môjho názoru nelogické rozhodnutie nepripustiť k hlasovaniu tých občanov Ukrajiny, ktorí sa vrátili zo zahraničia do vlasti neskôr ako tri dni pred voľbami. A ako je známe, pre mnohých obyvateľov Zakarpatska znamenajú cezhraničné kontakty spôsob života… Samozrejme, svoju úlohu zohráva aj subjektívny faktor. Obyvatelia oblasti ako veľmi racionálni a pragmatickí ľudia zvolili namiesto volieb alternatívu odpočinku v prírode, využili nádherný slnečný deň volieb na prácu na záhradke. Úprimne povedané, mnohí ľudia sú už unavení politikou.

Kto zo známych ukrajinských politikov na celoštátnej úrovni pochádza zo Zakarpatska?

Dnes medzi najvýznamnejších politikov, ktorí ovplyvňujú stranícku a celoštátnu politiku, patrí súčasný šéf Sekretariátu prezidenta Viktor Baloga z Našej Ukrajiny. Nemali by sme zabudnúť ani na fakt, že členom prvej päťky na kandidátke Strany regiónov je Nestor Šufrič, ktorý takisto pochádza zo Zakarpatska a zároveň je šéfom ministerstva pre mimoriadne situácie.

Akých regionálnych politikov považujú obyvatelia Zakarpatska za svojich skutočných lídrov?

Úprimne povedané, z objektívnych príčin je veľmi ťažké odpovedať na túto otázku. Šéfov oblastnej administratívy vymenúva Kyjev, regionálne rady zohrávajú iba druhoradú úlohu vo verejnej správe. Preto regionálni politici zatiaľ nemajú legitimitu takého charakteru, ktorá by im umožnila stať sa všeobecne uznávanými lídrami.

Zakarpatsko je región s početným zastúpením národnostných menšín. Prejavuje sa tento fakt na politickej situácii v oblasti? Nevyvoláva konflikty napríklad skutočnosť, že v etnicky zmiešaných okresoch na volebných miestnostiach alebo na budovách obecných zastupiteľstiev sa okrem ukrajinskej zástavy nachádza aj maďarská?

Som hrdá na to, že úroveň tolerancie k menšinám je na Zakarpatsku natoľko vysoká, že maďarská zástava na budovách miestnych rád nepoburuje ani väčšinu miestnych politikov, ani obyvateľstvo. Uznanie práv menšín je realitou, ktorú na Zakarpatsku takmer nikto ani len nespochybňuje. Niekedy nastávajú trenice, napríklad v súvislosti s diskusiou o návrhu Potiského maďarského autonómneho okruhu, prebiehajú však formou politickej diskusie a nie konfliktu. Nepochybne veľký počet príslušníkov menšín ovplyvňuje výsledky volieb. Mnohí z nich sa len v malej miere zaujímajú o celoukrajinskú politiku a vo voľbách hlasujú za takého kandidáta, o ktorom im viac hovorili lídri národnostno-kultúrnych organizácií a miestni politici. Platí to však v prípade viacerých štátov, kde žijú menšiny.

Ako vnímali predstavitelia národnostných menšín „oranžovú revolúciu” v roku 2004? Majú národnostné menšiny v regióne svoje politické strany a aké politické sily podporujú vo voľbách?

Príslušníci menšín vnímali „oranžovú revolúciu” podobne ako Ukrajinci. Väčšina z nich ju podporila, časť zostala v pasivite a časť zaujala negatívny postoj. Lídri národnostných menšín počas udalostí v roku 2004 verejne vyjadrovali svoju podporu jednému alebo druhému kandidátovi na post prezidenta Ukrajiny, čo nepochybne ovplyvnilo sympatie príslušníkov ich etnika.

Ako sa politicky orientuje najvýznamnejšia regionálna menšina, t.j. maďarská komunita v regióne?

Ukrajinské zákonodarstvo umožňuje vytvorenie strán na národnostnom princípe, a to využila maďarská menšina ako najlepšie zorganizovaná. Vytvorila dve maďarské strany, ktoré majú svojich predstaviteľov v regionálnej rade. Počas celoštátnych udalostí, akými sú napríklad parlamentné voľby, verejne podporujú veľké strany, niekedy aj protichodné z hľadiska politických pozícií. Lídrom Demokratickej únie Maďarov Zakarpatska je Ištvan Gajdoš, ktorý podporuje Janukovyča a v súčasnosti je primátorom mesta Berehova, centra maďarského osídlenia v regióne. Druhú stranu, vytvorenú na základe Asociácie maďarskej kultúry v Zakarpatsku, ktorá podporuje prezidenta Viktora Juščenka, vedie Mikloš Kovač.

Ktoré z ukrajinských finančno-priemyselných skupín majú na Zakarpatsku najväčší vplyv?

Zakarpatsko nie je Kyjev, nie je tam žiadne priemyselné centrum, ako napríklad v Donecku či Dnepropetrovsku, preto tam nepôsobia vplyvné finančno-priemyselné skupiny. Už len preto presadzovanie podnikateľských záujmov na národnej úrovni nie je možné. Napriek tomu v regióne možno zaregistrovať isté súperenie medzi dvoma centrami verejného života – Užhorodom a Mukačevom. Sotva však možno hovoriť, že ich podnikateľské kruhy môžu na regionálnej úrovni získať významnejšie preferencie, keďže oblasti kontrolujú len malé množstvo finančných zdrojov. Zároveň sa nazdávam, že ani jedno z najväčších ukrajinských finančno-priemyselných zoskupení nemá na Zakarpatsku podstatnejšie výhody. O všetkom rozhoduje trhová konkurencia. Éra ekonomického a politického feudalizmu sa už nemôže vrátiť…

Prečo Strana regiónov získala taký vysoký počet hlasov?

Ako som už spomínala, v Zakarpatsku neexistuje myšlienková schéma v kategóriách „naši – cudzí”, preto ľudí neovplyvňujú stereotypy v percepcii jednotlivých politických síl. V mnohých dedinách má silnú pozíciu Pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu, ktorá potichu podporuje práve Stranu regiónov, čo ovplyvňuje politické správanie veriacich. Okrem toho mnohí obyvatelia regiónu sú zvyknutí hlasovať za „stranu moci”. Z hľadiska štruktúry parlamentu a vlády bola takouto stranou práve Strana regiónu.

Ovplyvňuje politický a občiansky život regiónu jeho príslušnosť k Česko-Slovensku v prvej polovici 20. storočia?

Nepochybne áno. Hoci priamych svedkov tohto obdobia už veľa nezostalo a už sú vo veľmi vysokom veku, v regionálnej spoločnosti pretrváva najmä mentálny vplyv. Z česko-slovenskej éry pretrváva tradícia politickej plurality a tolerancie a vďaka tomu obyvatelia Zakarpatska normálne vnímajú názorovú rôznorodosť po vzniku nezávislej Ukrajiny. Vzhľadom na to, že Zakarpatsko počas svojej histórie bolo súčasťou viacerých štátov, sa mnohí obyvatelia príliš nespoliehajú pri riešení svojich životných problémov na štát ako taký. Štát ako politickú inštitúciu neraz vnímajú ako vonkajší atribút verejného života.

Aká vysoká je medzi obyvateľmi Zakarpatska podpora integrácie Ukrajiny do EÚ a NATO a ako hodnotíte aktivitu Slovenska v regióne?

Nemám k dispozícii výsledky najnovších sociologických prieskumov, ale dlhodobo nasvedčujú, že obyvatelia regiónu podporujú ideu európskej a euroatlantickej integrácie Ukrajiny bez ohľadu na relatívne silnú pozíciu Strany regiónov, ktorá nemá jednoznačný postoj k vstupu Ukrajiny do NATO. Podľa môjho názoru Slovensku by malo zohrávať úlohu štátu, ktorý svojim susedom ukazuje, ako možno realizovať radikálne sociálno-ekonomické zmeny a dobehnúť krajiny, ktoré sa v priebehu 90. rokov minulého storočia rozhodnejšie zapojili do „pochodu na Západ.” Zároveň Slovensko musí využiť fakt, že na jeho území žijú početné národnostné menšiny, aby demonštrovalo, že okolo idey integrácie možno koncentrovať aj rôznorodé spoločnosti.

Ako by Slovensko mohlo podporovať rozvoj Zakarpatskej oblasti?

Slovensko by malo využívať možnosti, ktoré poskytujú programy EÚ, aby umožnilo partnerom zo Zakarpatska účasť na cezhraničných iniciatívach, vďaka ktorým by sa podarilo aspoň z teritoriálneho hľadiska harmonizovať vývoj regiónu so vzorcami vývoja v priľahlých regiónoch, ktoré sú súčasťou EÚ. Čo je však hlavné, Slováci by mohli vďaka svojim kontaktom s obyvateľmi ukrajinského pohraničia presviedčať ľudí, že vstup do EÚ a NATO prináša v každodennom živote viac šancí ako problémov.

Ako hodnotíte perspektívu regionálnej spolupráce na spoločných hraniciach po vstupe Slovenska do schengenského priestoru?

Vstup Slovenska do Schengenu nepochybne ovplyvní možnosti obyvateľov Zakarpatska nadväzovať kontakty rozličného druhu so slovenskými susedmi, partnermi a príbuznými. Chápeme, že je to objektívna realita. To najlepšie, čo by mohlo v súčasnosti urobiť pre Ukrajinu, je na jednej strane podpísanie dohody o malom pohraničnom styku a zároveň vyvíjanie vplyvu na inštitúcie EÚ s cieľom dosiahnuť prehĺbenie liberalizácie vízového režimu s Ukrajinou.