Po osamostatnení Macedónskej republiky bola vaša strana – Sociálnodemokratický zväz Macedónska (SDSM) takmer 12 rokov vo vláde ako vedúci subjekt. Avšak v posledných parlamentných voľbách ste prehrali a na nedávnom mimoriadnom kongrese strany ste boli zvolená za lídra. Prijali ste nový štatút strany na obdobie najbližších štyroch rokov. Od vzniku strany však máte najnižšie preferencie. Podarilo sa vám uskutočniť stranícku sebareflexiu a identifikovať chybné rozhodnutia, ktoré zapríčinili volebnú porážku?

Keď ste jednou z vedúcich strán v procese tranzície, musíte byť pripravení na veľké víťazstvá, ale niekedy aj na ťažké porážky. Aj v týchto momentoch dokazujete, že ste hodní byť veľkou stranou, keď aj v krízových situáciách nachádzate silu na to, aby ste sa zreformovali, modernizovali, a na to, aby sa strana zlepšila. SDSM bola pri moci od roku 1992 do roku 1998 a potom v rokoch 2002 – 2006. Boli sme teda pri moci celkovo desať rokov, pričom tranzícia sa realizuje šestnásť rokov. Preto si so sebou nesieme všetky plusy, ale aj mínusy v podobe chýb a dlhého priebehu tranzície. Do roku 2006 sa nám podarilo vrátiť mier a stabilitu v krajine, vybojovať štatút kandidáta na vstup do EÚ, ale nepodarilo sa nám vyriešiť veľké ekonomické a sociálne problémy v Macedónsku a práve preto sme vo voľbách prehrali.

Pre médiá ste uviedli, že porážka je pre vás poučením, že SDSM pod vašim vedením bude intenzívne počúvať hlas verejnosti. Deje sa to, aké máte výsledky, respektíve aké sú ohlasy na toto vaše prehlásenie, alebo to bolo iba také konštatovanie?

SDSM sa dlhé obdobie nepodarilo rozvinúť dialóg ani s vlastným členstvom. Čiže, veľmi často, keď sme boli vedúcou stranou vo vláde, sme ako vedenie strany oznamovali, aké sú stanoviská strany a veľmi málo sme robili konzultácie, čo si o tom myslia naši členovia.  Veľmi málo sme teda praktizovali vnútropolitický dialóg. A preto sme začali ešte pred posledným kongresom dialóg s našimi členmi pod mottom „SDSM je každý člen”. To znamená, že každý člen má právo ovplyvňovať politiku svojej strany, každý člen má právo povedať svoj názor, každý člen sa musí podieľať na budovaní politiky SDSM. Prvýkrát v histórii strany SDSM sa vnútrostranícke voľby začali so sebanomináciou kandidátov na predsedu strany na lokálnej úrovni, v okresoch a v organizáciách. Prvýkrát vystúpili členovia s vlastným programom a prvýkrát sa o týchto programoch vyjadrovali všetci členovia. Ak chcete počúvať svoj národ, najprv sa musíte naučiť počúvať vlastné členstvo. Nebudete s nimi vždy súhlasiť, vo veľkých stranách sú rôzne názory, ale je veľmi dôležité, aby si každý mohol povedať svoj názor. Výsledkom týchto zmien je, že náš rating sa z rekordne nízkych 8 percent zvýšil na 10 percent. 10 percent je pre SDSM málo, ale je to nárast v porovnaní so situáciou pred štyrmi mesiacmi.

Za každou chybou alebo rozhodnutím sú ľudia, resp. skupiny. Ako sa vaša strana vyrovnala s ľuďmi, ktorí robili chyby? Uskutočnili sa nejaké konkrétne personálne opatrenia?

V novej garnitúre vedenia SDSM už nie je ani jeden bývalý minister z vlády SDSM. Ide o mladé vedenie, ktoré bolo dlho v SDSM, ale doteraz neboli, resp. veľmi málo z nich bolo v prvých líniách vedenia strany. Nové vedenie sa oslobodilo od bremena minulosti a je dielom modernej strany SDSM, ktoré odjakživa predstavovalo našu silnú túžbu.

Takže sa považujete, tak by som to povedal, za novú reformnú predsedníčku vašej strany?

Áno.

V súčasnosti uskutočňujú stranícke primárky na úrovni regiónov, resp. okresov. Predstavujú prvý krok v procese ozdravenia strany?

Naši členovia sú veľmi spokojní, pretože prvýkrát sa kandidáti na predsedov môžu sami prihlasovať a musia pritom predstaviť aj vlastný program. Voľby teda nezávisia už iba od dvoch, resp. troch lobistických skupín, ktoré budú favorizovať určených kandidátov. V súčasnosti sa ako kandidáti objavuje určitý počet našich členov, ktorí sa doposiaľ nikdy nemohli dostať do prvých línií vo vedení strany, ale majú čo strane ponúknuť. Naše členstvo tento pokrok uvítalo.

Preferujete teda nových ľudí, alebo čo je pre vás dôležité? Dôležitá je politická aktivita, aby sa títo ľudia vyvíjali, alebo je dôležitejšia pre vás ich profesionálna či odborná spôsobilosť?

Chceme kombinovať to najlepšie z týchto dvoch krokov. Na lokálnej úrovni nepotrebujeme profesionálnych politikov. Potrebujeme ľudí, ktorí budú vedieť, ako viesť stranu na lokálnej úrovni (v okresných organizáciách), ktorí môžu získať dôveru členov, ľudí, ktorí sú rešpektovaní vo svojich mestách. Niektorí z nich sú rešpektovaní, pretože boli dobrí podnikatelia, iní zas vďaka tomu, že boli dobrí poslanci alebo preto, lebo majú voči nim iní ľudia úctu. Chceme ponúknuť ľudí, ktorým občania dôverujú. Politická skúsenosť sa buduje postupne. Nedostatkom profesionálnych politikov je, že sa ťažko menia a reformujú. Preto, ak strana chce zmeniť štýl správania v politike i vlastnú tvár, je lepšie sa obrátiť na mladších a menej skúsených ľudí v politike.

S akou politickou agendou predstupujete pred voličov, aby ste postupne získali dôveru do nasledujúcich volieb? Čo budete riešiť alebo na čo sa najviac sústredíte v nasledujúcich štyroch rokoch, čím sa chcete zaoberať, ak získate dôveru voličov?

Našu politickú agendu by som mohla opísať štyrmi slovami: „Nemáme čas na strácanie”. To sa týka aj reforiem v strane, ale aj politiky v krajine. Hlavné body tejto agendy budú: stabilná medzietnická politika, urýchlená európska integrácia a lepšia ekonomika.

VMRO DPMNE zvíťazila vďaka novému ekonomickému programu Macedónska. Disponujú okrem iného aj kontaktmi so SDKÚ (čo je na Slovensku v súčasnosti opozičná strana, avšak donedávna bola 8 rokov pri moci a na Slovensku uskutočnila pozoruhodné ekonomické reformy). Chcem sa opýtať, či VMRO DPMNE ide tou istou cestou akou išla SDKÚ: silný ekonomický program, rozvoj Slovenska, teraz rozvoj Macedónska. V uvedených otázkach tradične ľavicové strany zaostávajú. Preto sa chcem spýtať, či dokáže SDSM ponúknuť konkurencieschopnú alternatívu pravicovému ekonomickému konceptu, vypracovanému VMRO DPMNE?

VMRO DPMNE má koncept, ktorý na papieri hovorí jedno, ale v realite robí niečo úplne iné. Týka sa to napr. rovnej dane, ktorú prezentovala aj SDKÚ, keď bola vo vláde. Argumentácia VMRO DPMNE znie, že podniky, firmy budú môcť platiť nižšie dane a tým budú môcť aj viac investovať do svojich podnikateľských zámerov. V reklamách, publikovaných v novinách, sa objavilo, že výška dane sa zníži od 15 na 12, neskôr aj na 10 percent. Ale v reklamách ani v inzerátoch sa nepíše, že sa počet vecí, ktoré podliehajú zdaňovaniu, zvýšil. Výsledky sú také, že malí a strední podnikatelia v tomto roku platia nižšie dane ako minulý rok. Ale náš koncept, naša alternatíva bude: uvoľniť biznis a znížiť sociálne dávky, pričom náklady na zamestnancov budú pre podnikateľov nižšie, ale zároveň platy zostanú dostatočné vysoké. Napriek klasickému rozdeleniu, že ľavica minie viac peňazí ako pravica, v Macedónsku to platí opačne. Rozpočet, ktorý má strana SDSM, je stále menši ako rozpočet, ktorý minie VMRO DPMNE.

Ale nemyslíte si, že práve tá rovná daň, o ktorej sa tu hovorí (z 15 na 12, potom aj na 10 percent) môže pritiahnuť práve zahraničných investorov, ktorí by všade inde vo svete mali platiť oveľa viacej. Nesleduje premiér Nikola Gruevski práve to. Hoci tento krok nie je výhodný pre macedónskych malých podnikateľov, ale na druhej strane nepritiahne zo zahraničia veľkých investorov, ktorí chcú platiť menšie dane?

Doteraz sme takýto výsledok nezaznamenali. Všetci zahraniční investori počas rokovaní s vládou, resp. politikmi, nikdy, ale naozaj nikdy nepovedali, že práve daň je ten dôvod, prečo neinvestujú v Macedónsku vo väčšom rozsahu. Poukazujú na príliš vysoké sociálne a zdravotné odvody. Sťažujú sa na ne, ale vláda ich neznižuje. Sťažujú sa aj na nefunkčnosť súdneho systému a administrácie. Nemení sa ani to. Dane teda nikdy nepredstavovali dôvod, prečo investori do Macedónska neprichádzajú.

Čo považujete za najväčšie pozitívum z  posledného obdobia, keď ste boli vo vláde? Neboli ste síce vtedy na čele strany, ale mohli by ste to zhodnotiť?

Normalizovali sme krajinu. Od krajiny, ktorá sa v roku 2002 nachádzala v post-konfliktnej situácii, sa po štyroch rokoch stala kandidátskou krajinou na vstup do EÚ. Ani veľkí optimisti v Macedónsku a v Bruseli neverili, že je možná takáto rýchla transformácia. Táto nová stabilita nebola iba v rovine interetnických vzťahov, ale aj v ekonomike aj vo financiách. Počas uplynulých štyroch rokov sa zvýšil hrubý priemyselný produkt a poklesla miera nezamestnanosti. Hoci jej pokles nebol dostatočný, v každom prípade sa ekonomika stabilizovala.

Tvrdíte teda, že ste upokojili situáciu a novej vláde ste pripravili podmienky na nové reformy? Dá sa to tak povedať?

V roku 2006 bol Gruevski v úplne inej situácii, ako v tej, ktorú nám zanechal v roku 2002. Vtedy ako odchádzajúci minister zanechal po sebe štátny rozpočet s obrovským deficitom, s veľkými povinnosťami, s veľkými dlhmi a dnes ho získal v oveľa priaznivejšom stave.

Už uplynulo osem mesiacov vládnutia novej Gruevského vlády. Nie je to síce veľa, ale ako by ste charakterizovali toto obdobie?

Dobre, začnem s pozitívnymi aspektmi. Podporili sme novú vládu, aby začala proces, ktorý by sa mohol nazvať „regulačný bič”, znižovanie administratívnych bariér pre biznis. Zatiaľ to iba ohlásili, ale celkom určite to podporíme. Ale zároveň si myslíme, že vláda urobila niekoľko veľkých chýb v nasledujúcich oblastiach: nemajú odpoveď na tému interetnických vzťahov, na európskom poli vedú pasívnu politiku, a to tretie a možno najdôležitejšie – viac ju zaujíma obraz ako obsah, stará sa teda viac o svoj obraz (mediálny, politický atď), a preto po týchto niekoľkých otázkach fungujú ako „dedinka”, ale im to funguje perfektne. Ľahko sa prijímajú rozhodnutia aj v niektorých otázkach v oblasti školstva, ale nikto sa nepýta, aká je ich cena a kto ich uskutočnenie zaplatí. Rovnakým neserióznym spôsobom sa správajú aj v oblasti zdravotníctva. Preto si myslíme, že práve školstvo a zdravotníctvo v budúcnosti vyvolajú veľké problémy.

Myslíte si, že táto vláda dokáže také veľké množstvo nahromadených problémov vyriešiť za štyri roky?

Žiadna vláda nevyrieši všetky problémy, je to mission impossible. Čiže, keď kritizujeme stranu VMRO DPMNE, menej je to kvôli problémom, ktoré sa jej nedarí vyriešiť, ale viac ju kritizujeme kvôli problémom, ktoré vytvára.

Myslite si, že sa nová vláda Gruevského správa pohodlne vzhľadom na skutočnosť, že v parlamente má väčšinu, ale aj vďaka tomu, že v súčasnosti je vaša opozícia nejednotná, rozštiepená?

Vláda sa správa pohodlne, pretože je na začiatku svojho mandátu. Vtedy všetky problémy sa zdajú byť vyriešiteľné. Na všetko si nájdu čas a občania preto majú nádeje. Problém sa vyskytne na konci mandátu. My sme prvýkrát prehrávali v prieskumoch verejnej mienky až od januára roku 2006. Dovtedy sme boli celý čas silnejší.

Nemáte aj taký pocit, že vy ako opozícia im trochu v tom uľahčujete?

Keď by opozícia bola jednotnejšia, jediný výsledok z toho by bol taký, že naše preferencie neklesnú až tak nízko. Pretože my sme mali osempercentné preferencie v čase, keď sa v našej strane SDSM naozaj viedol vážny boj pred kongresom. Toto im uľahčilo situáciu, samozrejme, ale myslím si, že ten prvý dôvod je ešte dôležitejší.

Váš bývalý koaličný partner DUI bojkotuje parlament. Myslíte si, že je to vhodný prostriedok na dosiahnutie politických cieľov, alebo že je normálne v demokratickej spoločnosti bojkotovať parlament?

Ani Macedónsko ani DUI nie sú prví a jediní v bojkote parlamentu. Bojkot, podľa našich skúsenosti, nikdy nie je veľmi efektívny a v istom čase prináša aj veľké riziko. SDSM je asi jediná politická strana, ktorá dnes má pravo kritizovať DUI kvôli bojkotu, pretože aj VMRO DPMNE aj DPA v minulosti bojkotovali parlament.

Aké konkrétne kroky uskutočňuje SDSM na vyriešenie takejto situácie v parlamente? Existuje z toho východisko?

Ľudom a stranám môžeš nasilu niečo zobrať, ale nemôžeš im nasilu nič dať, osobitne nie – radu. Naša rada, ktorú sme adresovali vláde i strane DUI znela, že pre dohodu je nevyhnutný kompromis. Pre kompromis sú nevyhnutné isté ústupky z oboch strán. Ale aj vláda aj DUI si myslia, že dosiahnu kompromis bez toho, žeby trochu ustúpili zo svojich prvotných pozícií. Tak je to nemožné.

Nemyslíte si, že roztrieštenosť opozície, absencia regulárneho politického dialógu na pôde parlamentu, etnické rozpory sú negatívnym signálom do zahraničia, ktoré v konečnom dôsledku môžu zabrzdiť eurointegračný proces?

Áno, kvôli tomu sme sa snažili poukázať aj vláde aj strane DUI, že v tomto musia byť efektívni. Politický dialóg neznamená sadnúť si a viesť rozhovor, podstatné je sa dohovoriť. Takáto dohoda by potom mala priniesť normálny parlament, normálnu debatu a pozitívne ocenenia z Bruselu. Správa Európskej komisie z roku 2006 obsahovala vážnu kritiku charakteru politického dialógu. Ak sa to nezmení, dostaneme zase negatívne hodnotenie a vtedy už bude integrácia ohrozená. My sme si toho absolútne vedomí a hovorili sme to ešte od augusta minulého roka.

Podľa vás, dokedy bude tento stav pretrvávať a akým spôsobom sa vyrieši?

Východisko je jednoduché, otázka nie je veľmi ťažká, ale ak nemáte politickú vôľu, aby ste ju vyriešili, vtedy sa stáva nevyriešiteľnou. Čo sa týka trvania tejto situácie, existujú zatiaľ nejaké pozitívne ohlasy, ale všetko závisí od týchto dvoch strán: VMRO DPMNE a DUI. Podľa našich nádejí by sa to malo skončiť do konca mája, aby potom ten pozitívny výsledok dialógu mohli načas zaregistrovať aj v EÚ a NATO.

V akom časovom horizonte predpokladáte pri súčasnom politickom tempe práce a podmienkach vstup Macedónska do EÚ?

Náš štátny plán bol minulý rok taký, aby sme do konca roka 2006 získali termín začiatku rokovaní s EÚ, aby sme v roku 2007 začali rokovať a aby do roku 2010 Macedónsko bolo pripravené na vstup do EÚ. To znamenalo, že podľa tohto plánu by sme sa pravdepodobne stali členom EÚ v roku 2012. Toto bol náš interný plán, ale vzhľadom na súčasné meškanie sme nedostali dátum začiatku rokovaní v roku 2006 a nevieme, či dátum bude stanovený aj v roku 2007. Preto sa nazdávame, že uvedené termíny sa už stávajú nerealizovateľnými a už definitívne hovoríme o členstve v EÚ po roku 2012.

Kedy sa podľa vás vyrieši problém medzi prezidentom a vládou okolo obsadenia veľvyslaneckých postov?

Odpoveď je takmer rovnaká, ako pri predchádzajúcej otázke. Premiér a vláda musia vedieť, že rozdelenie vládnucej moci znamená kompromis a že obidve strany musia byť pripravené na ten kompromis. Aj my sme ako vláda mali jedno kohabitačné obdobie, ale pritom sme vedeli, že určená časť z veľvyslaneckých miest bude nominovaná podľa návrhov prezidenta. Teraz túto abecedu kohabitácie nepozná ani Gruevski, ani VMRO DPMNE. Pokiaľ to neprekonajú, myslím si, že dohoda v tom je nemožná.

Kedy a ako sa podľa vás vyrieši pretrvajúci problém ústavného názvu vašej krajiny v medzinárodnom styku?

Macedónska republika nadviazala bilaterálne a diplomatické dohody s veľkým počtom štátov sveta pod svojím názvom, zakotveným v ústave. V tomto momente nás aj väčšina stálych členov Bezpečnostnej rady OSN uznala pod ústavným názvom, vrátane USA, Ruska a Číny. Avšak veľmi dôležite je, ako sa vyrieši problém používania ústavného názvu vzhľadom na NATO a EÚ, pretože ich spoločná zahraničná politika vytvára problémy pre členské štáty uvedených zoskupení. Čas je však na strane Macedónska. Ústavný názov používa veľká časť našich zahraničných partnerov. Myslíme si, že návrh, ktorý minulý rok poskytol Mathew Nimitz, nominovaný Organizáciou Spojených národov, predstavoval dobrý základ na takúto dohodu. Dúfajme, že Grécko znovu preskúma svoje rozhodnutie o odmietnutí tohto návrhu. Ja neočakávam, že by sa otázka s ústavným názvom vyriešila v tomto roku. Ale čas plynie, takže bude pre Macedónsko i pre Grécko lepšie, aby tú dohodu alebo rozhodnutie schválili skôr ako neskôr. Avšak prognózy sú nevďačné, nevieme, kto zvíťazí vo voľbách v Grécku, nevieme, či otázka názvu Macedónska bude alebo nebude témou v týchto voľbách, takže skrýva v sebe celý rad ďalších otázok.

Európske inštitúcie viackrát kritizovali vysokú mieru korupcie, slabú vymáhateľnosť práva… Tieto faktory brzdia mnohé procesy ekonomickej spolupráce. Ďalším destabilizačným faktorom je nedoriešený štatút Kosova. Aká je vaša prognóza vývoja v tejto oblasti?

Isté veci závisia od nás, ďalšie však nezávisia od nás. Mali by ste urobiť maximum v týchto oblastiach, ktoré závisia od vás: vymáhateľnosť práva, súdny systém, administratíva, korupcia… Už som uviedla, že zahraniční investori pri uvažovaní o Macedónsku, kritizujú predovšetkým tieto problémy. Preto sme uvažovali, že musíme rýchlym tempom pokračovať v reformách súdneho systému. Bohužiaľ, súdne reformy sú v tomto momente v stave „stand by”. Kosovo je otázka, na ktorú máme malý vplyv. Preto súhlasím s tým, že priateľov si môžete vybrať, na rodinu môžete v najhoršom aj zabudnúť alebo prestať s ňou komunikovať, ale susedov si nemôžete vybrať, spolunažívate s nimi. Macedónsko musí ukázať, nezávisle toho, čo sa deje v Kosove, že jeho stabilita je garantovaná. Preto potrebujeme stabilné medzietnické vzťahy. Ja si myslím, že pomocou Ochridskej dohody si Macedónsko vytvorilo imunitu pre „spill over” efekt z Kosova. Ale Ochridská dohoda nie je uskutočniteľná raz a navždy, ona sa implementuje dnes, bude sa implementovať aj zajtra, aj pozajtra… Očakávali sme, že sa kosovská otázka vyrieši skôr, ale toto sa, bohužiaľ, nestalo. Budem úprimná, tento typ neistoty je pre Macedónsko najhorší. Dúfame, že Bezpečnostná rada OSN sa dopracuje k nejakej rezolúcii, aby v opačnom prípade nenastala fáza unilaterálneho uznávania nezávislosti Kosova alebo krokov, namierených proti nej. To by znamenalo poškodenie stability v celom regióne.

Aké vidíte možnosti hospodárskej spolupráce so Slovenskou republikou v súvislosti s ekonomickou situáciou v Macedónsku?

Macedónsko má tri veľké zdroje exportu: kovospracujúci priemysel, textil a poľnohospodárske produkty. Svoje poľnohospodárstvo ešte dostatočne nevyužíva na export. Máme skvelé výrobky, máme zdravé potraviny, máme nízke ceny, ale máme slabé pozície na trhu. A pritom najväčší problém pre hospodársku spoluprácu medzi Macedónskom a Slovenskom je doprava. Musíme teda zabezpečiť kvalitný a rýchly kargo prevoz, istú časť tovarov možno prepravovať aj letecky, ďalšiu pomocou koridoru 10 a vyššie, čo je ešte podľa môjho názoru pre macedónskych exportérov problematické. Ak si dobre spomínam, aj v obchode so Slovenskom máme deficit a predpokladám, že vďaka súčasným investíciám v automobilovom priemysle ste omnoho aktívnejší pri exporte do Macedónska než naopak. Macedónsko disponuje aj ľudskými zdrojmi a kapacitami zapojiť sa aj do reťazca automobilového priemyslu. Informácia o investíciách Johnson Controls a Johnson Mety azda ovplyvnia hospodársku spoluprácu a prispejú k jej zlepšeniu.

Aká intenzívna je spolupráca medzi SDSM a inými ľavicovými, respektíve sociálnodemokratickými stranami v krajinách EÚ? Máte nadviazané nejaké partnerské vzťhy?

Už niekoľko rokov sme členmi Socialistickej internacionály ako aj Strany európskych socialistov, kde pôsobia všetky socialistické, sociálnodemokratické a labouristické ľavicové strany, ale zatiaľ sme členstvo v týchto zoskupeniach nevyužili v dostatočnej miere. Teraz sme ako opozičná strana začali oveľa intenzívnejšie rozvíjať svoje bilaterálne kontakty so sociálnodemokratickými stranami i spoluprácu v európskom priestore. Takže teraz máme aj viac času, aj viac záujmu a vďaka novej politike sa budeme snažiť prehĺbiť, zosilniť a zlepšiť vzťahy so sociálnodemokratickými stranami, ktoré majú podobné skúsenosti, samozrejme, aj so slovenskou sociálnodemokratickou stranou Smer, ktorej sme v minulosti nevenovali intenzívnu pozornosť. Napríklad s labouristami v Anglicku je ťažšie nájsť nejaké styčné body, ale so sociálnodemokratickými stranami v tomto bližšom regióne je to pritom oveľa jednoduchšie.

Na Slovensku je v súčasnosti na čele sociálnodemokratická strana Smer, ktorá dosahuje historicky rekordné preferencie vo výške približne 50 percent. Myslím, že je to rekord v celej Európe. Vidíte nejaké možnosti na spoluprácu?

Teší ma to, že spomínate týchto 50 percent podpory, lebo v Macedónsku sa vytvoril názor, že súčasná 33-percentná podpora vláde predstavuje svetový rekord. Neviem…(smiech). Ja dúfam, že v tomto období budeme môcť rozvíjať aj bilaterálne kontakty so Smerom, ktoré sme v minulosti nemali.

Vzhľadom na to, že záujem o spoluprácu so Smerom z vašej strany tu evidentne je, v akých oblastiach by ste ju chceli rozvíjať najväčšmi?

Práve v oblasti ekonomiky a ekonomicko-sociálnej politiky, pretože medzi Macedónskom a Slovenskom existujú určité podobné charakteristiky vývoja v priebehu uplynulých desiatich rokov. Takže v poslednom období sme začali rozvíjať spoluprácu s viacerými sociálnodemokratickými stranami na základe ich ekonomickej a sociálnej politiky.

Myslíte si, že by vám Slovenská republika mohla pomôcť v integračných snahách do EÚ a NATO? Ak áno, v akých oblastiach?

Slovensko môže pomôcť minimálne v dvoch oblastiach – poskytovaním rád a podpory. Slovensko je členom EÚ i NATO, jeho hlas je hlasom jedného z 27 členov EÚ. Preto keď sa bude rozhodovať o termíne rokovaní o vstupe do EÚ, o samotnom rokovaní a o členstve v EÚ, musíme mať Slovensko na svojej strane. Dovtedy, potrebujeme rady a skúsenosti, pretože ani Slovensko neprešlo tranzíciou bezproblémovo. Na začiatku malo ťažšie politické a ekonomické problémy ako niektoré iné štáty. Slovensku sa po roku 1997 podarilo zmeniť z krajiny, ktorá zaostáva, na jednu z vedúcich krajín v strednej a východnej Európe, jednak v oblasti ekonomiky, jednak z hľadiska pokroku v integračných procesoch.