Predmetom tohto článku budú rôzne zdroje príjmov Islamského štátu v Iraku a Levante (ISIL), pričom sa z veľkej časti sa budeme venovať príjmom z pašovania surovej, respektíve čiastočne rafinovanej ropy. Fakt, že ISIL bol schopný obsadiť rozsiahle územia v Sýrii a Iraku, na ktorých sa nachádzajú ložiská ropy a zároveň (provizórne) zariadenia na rafinovanie surovej ropy (najmä vo východnej časti Sýrie [1]), mu dovoľuje vo veľkom rozsahu samofinancovať svoje aktivity. V závere tohto príspevku sa budeme snažiť načrtnúť možný spôsob efektívneho boja s ISIL.

Jeden z dôvodov významnej expanzie organizácie ISIL je jej bohatstvo. ISIL získava peniaze z predaja ropy a z vydierania, čo mu umožňuje nielen vyplácať vyšší žold (200 – 500 USD v prípade mladého regrúta [2]) v porovnaní s umiernenejšími opozičnými skupinami ako Slobodná sýrska armáda (FSA), ale aj financovať služby sociálneho zabezpečenia, čo ISIL umožňuje nakloniť si vojnou vyčerpané obyvateľstvo prostredníctvom zabezpečenia sociálnych služieb. V sýrskom meste Raqqa, ktoré bolo vyhlásené za hlavné mesto islamského kalifátu, ISIL poskytuje zdravotné služby [3] a do úvahy, prirodzene, prichádza aj financovanie rôznych iných služieb; pozri napríklad [4][5].

Podľa medializovaných informácii z mesiaca júl minulého roka ISIL kontroluje 60 percent celkovej sýrskej produkcie ropy. ISIL ovláda primitívne metódy ťažby ropy, prostredníctvom ktorých nemôže plne využívať potenciál jednotlivých ložísk. Napríklad najväčšie sýrske ložisko OMAR pod kontrolou ISIL produkuje okolo 20 tisíc barelov denne, pričom maximálna odhadovaná kapacita tohto ložiska je 75 tisíc barelov denne. Podľa odhadov zo septembra minulého roka ISIL z predaja ropy na čiernom trhu zarába približne 1 milión USD denne [6] (odhady sa pritom líšia, niektoré zdroje uvádzajú výšku 2 mil. USD denne [7]). ISIL má rôznych odberateľov ropy vrátane svojich nepriateľov, ako je sýrska vláda alebo irackí Kurdi (podľa vyjadrenia Johna Kerryho ISIL predáva ropu cez Turecko a Libanon [8]). Podľa niektorých zdrojov hrá Turecko pre ISIL v danom smere kľúčovú úlohu. Turecké úrady zatvárajú pred problémom oči, pretože práve mnohí aktéri v Turecku profitujú z výhodných cien pašovanej suroviny; nie je pritom vylúčené, že zo spomínaného biznisu profitujú aj predstavitelia tureckej vlády. Existujúca pašerácka infraštruktúra pochádza ešte z obdobia Sadáma Husajna, keď Irak pašoval ropu s cieľom vyhnutia sa programu OSN ropa za potraviny [9]. Medzi odberateľov ISIL patrí aj Irán a Kurdistan a určité stopy po tejto rope možno nájsť v takých vzdialených krajinách, ako je Ukrajina či dokonca niektoré členské štáty EÚ [10]. Severná časť Iraku, južné Turecko a východná Sýria predstavujú územia, ktoré sú historicky známe pašovaním. Tam etablované skupiny v minulosti pašovali rôzne tovary a postupne sa preorientovali na pašovanie ropy. Ropa sa preváža na rôznych nákladných automobiloch s takými tovarmi ako potraviny, takže mnohokrát je ťažké ju vystopovať [11]. ISIL tiež kupuje ropu od sprostredkovateľov a ďalej ju predáva do Sýrie (výmenou za zdržanie sa bombardovania jeho pozícií zo strany sýrskeho režimu [12]) a Turecka prostredníctvom maklérov (kam sa vyváža aj na vlastných nákladných automobiloch [13]). Samozrejme, nemožno opomenúť FSA a ďalšie umiernenejšie skupiny a ani vlastné obyvateľstvo, ktorému ISIL predáva ropu za zvýhodnené ceny, aby si kúpil jeho priazeň [14]. Presná výška príjmov ISIL z pašovania ropy nie je známa. Odhaduje sa, že ročné príjmy do rozpočtu ISIL z predmetnej činnosti dosahujú niekoľko stotisíc dolárov až 2 miliardy USD, čo je umožnené konkurenčnou výhodou plynúcou z faktu, že predáva ropu za veľmi nízke ceny [15] (podľa vyjadrenia daného zdroja z konca augusta minulého roka ISIL predáva ropu za cenu v rozsahu 25 – 60 USD za barel, pričom trhová cena v tom čase dosahovala 102 USD za barel [16]; predpokladá sa pritom, že cena suroviny pašovanej ISIL nebola poznačená poklesom cien na svetovom trhu [17]). Podľa iných odhadov z približne rovnakého obdobia cena predávanej ropy sa predstavovala približne od 10 – 22 USD za barel, keď sa surovina exportovala cez obchodný hub MANBIJ, zatiaľ čo surovina prevážaná na nákladných automobiloch do Turecka sa predávala za vyššiu cenu [18]. Na sýrsko-tureckých hraniciach bolo postavených niekoľko stoviek primitívnych potrubí malého a stredného priemeru, ktorými sa exportuje surovina malým konečným odberateľom [19]. Podobná situácia je aj na územiach v Iraku ovládaných zo strany ISIL. Napríklad z ložísk AJEEL a HAMRIN-2 podľa medializovaných správ zo septembra minulého roka osoby z prostredia ISIL načerpávali ropu priemerne do 100 cisterien denne, pričom surovinu v jednej cisterne predávali za 10 000 – 14 000 USD, čím získavali 1 milión – 1.4 miliónov USD denne. Z ložiska AJEEL sú príslušníci ISIL schopní načerpať 20 tisíc barelov denne, ktoré následne predávajú za 55 USD za barel. Na druhej strane, ropná transportná infraštruktúra z pochopiteľných dôvodov nie je ochraňovaná bezpečnostnými zložkami, v čoho dôsledku je ilegálne odčerpávanie suroviny ďalším zdrojom príjmu pre ISIL [20].

Ako ropa ukoristená ISIL opúšťa Irak. Zdroj: www.guim.co.uk

Je veľmi ťažké presnejšie určiť výšku ročného rozpočtu ISIL, pretože príjem predmetnej organizácie pochádza z nelegálnych aktivít a pôsobenia na čiernom trhu. Medzi ďalšie príjmové aktivity ISIL patria únosy, krádeže, vydierania, bankové krádeže, dary zo zahraničia, pašovanie, odpredaj pamiatok, vyrubovanie vysokých daní [21] a iné. Podľa odhadov ISIL získal v minulom roku 20 miliónov USD ako výpalné a výkupné a okrem toho získava niekoľko miliónov USD mesačne prostredníctvom sofistikovaných foriem vydierania [22]. V tejto súvislosti možno uviesť zaujímavý príklad. ISIL realizuje vydieranie štátnych zamestnancov, ktorí sú nútení platiť ISIL výpalné. Štát vypláca svojich zamestnancov aj napriek tomu, že žijú mimo jeho kontroly, čo využíva ISIL s cieľom obohatenia sa na ich účet formou vyberania výpalného; nedá sa pritom vylúčiť, že sa to týka aj niektorých dôchodcov [23]. Vo vzťahu k darom zo zahraničia možno konštatovať, že plynú najmä zo súkromných zdrojov zo štátov Perzského zálivu, a to legálnou cestou prostredníctvom rôznych organizácií vystupujúcich ako charity. Okrem toho, podľa niektorých názorov bohatí súkromní darcovia posielajú zo zahraničia dary ISIL cez USA, Libanon a Jordánsko [24]. Niektorí členovia ISIL pochádzajúci zo štátov EÚ prichádzajú s veľkými čiastkami v hotovosti a s autami, pretože majetnosť im zabezpečí vyššie postavenie v štruktúrach ISIL (ak má člen ISIL k dispozícii automobil a istú čiastku v hotovosti, automaticky sa postaví na čelo ozbrojenej skupiny; inak môže byť zaradený na výkon povinností obslužného personálu) [25].

Záver

Dlhodobo existujúci problém ohľadom rozširovania vplyvu ISIL na území Sýrie a Iraku možno vyriešiť relatívne jednoduchou cestou. Pre účely riešenia tohto problému je potrebné identifikovať ropné ložiská, (provizórne) rafinérie, infraktruktúru (cisterny, nákladné automobily, primitívne potrubia) a cielenými vzdušnými útokmi ničiť dané ciele (mnohé vrátane ťažísk ropy, rafinérií alebo kolón cisterien dosahujúcich dĺžku aj niekoľko kilometrov [26] sú ľahko identifikovateľné a zničiteľné). Alternatívou voči spomínanému riešeniu by mohla byť úspešná ofenzíva v oblasti s danou infraštruktúrou, porovnaj [27]. Ďalším potrebným krokom je efektívna kontrola štátnych hraníc v regióne (najmä sýrsko-tureckej) a efektívna kontrola faktických hraníc medzi územiami ovládanými ISIL a jednotlivými štátmi. Pri likvidácii zdrojov dôjde k postupnému rozloženiu celej organizácie čierneho obchodu, respektíve k jej utlmeniu, čo bude mať za následok finančné oslabenie ISIL a jeho oslabenie na poli boja. Zameriavanie sa prioritne na organizáciu pašovania bude viesť k neefektívnym výsledkom, pretože ide o veľmi lukratívny biznis, v rámci ktorého po odstránení skupiny aktérov budú jeho účastníci nahradení ďalšími. Inými sprievodnými krokmi môže byť uvalenie sankcií na jednotlivé právnické a fyzické osoby z Perzského zálivu, ktoré financujú ISIL. Riešenie problému ISIL môže mať za následok čiastočné vyriešenie otázky nekontrolovateľnej migrácie osôb z daného regiónu do EÚ. Po rozložení ISIL výsledkom likvidácie zdrojov jeho financovania by malo dôjsť k rozloženiu tzv. umiernených opozičných skupín v Sýrii ako FSA a následnému faktickému obnoveniu štátnej moci v krajine. Problémy, ktorým v súčasnosti čelí Sýria a Irak, sa nemôžu riešiť presúvaním problému (respektíve osôb) do EÚ a pod., pretože sa touto cestou vôbec nerieši problém na danom mieste, iba sa situácia zhoršuje výsledkom povzbudzovania ďalších osôb k opusteniu regiónu. Oveľa lacnejším riešením je vyrovnať sa s ISIL formou zničenia ropnej infraštruktúry a po opätovnom nastolení štátnej moci v Sýrii a Iraku formou financovania obnovy infraštruktúry.