Dňa 1. januára 2015 bol pri meste Lutugino v Luganskej oblasti počas pokusu o zadržanie za účelom výsluchu Ľudovými milíciami Luganskej ľudovej republiky (LNR) usmrtený Alexander Alexandrovič Bednov prezývaný Batman, ktorý bol veliteľom štábu štvrtej Samostatnej  motostreleckej brigády LNR a zakladateľom práporu GBR. Počas predmetnej operácie bolo zatknutých niekoľko členov práporu brigády GBR. Podľa vyjadrenia Generálnej prokuratúry LNR bolo proti nemu a členom jeho skupiny dňa 30. decembra 2014 začaté trestné stíhanie vo veci protiprávneho konania, v dôsledku ktorého zomrela zadržiavaná osoba. Okrem toho členov predmetného práporu obviňujú z početných trestných činov [nezákonné zadržiavanie osôb, mučenie s použitím zbraní, únosy a usmrtenia civilného obyvateľstva, vydieranie a lúpeže (1)], pričom spomínanú formáciu generálna prokuratúra označuje za zločinecké zoskupenie. Pri pokuse o zadržanie trestne stíhaných osôb boli pravdepodobne použité granátomety a guľomety (2).

Podľa vyjadrenia veliteľa práporu Prizrak (prápor je dislokovaný v meste Alčevsk) Alexeja Mozgového z novembra minulého roka vedenie LNR sa snaží rozpustiť jeho brigádu. Podľa jeho stanoviska počiatočným úmyslom Ministerstva obrany LNR bolo zjednotiť všetky vojenské formácie pod jednotné velenie. Zároveň dodal, že v záujme práporu Prizrak nie je jeho rozdelenie a preradenie jeho jednotlivých častí do iných zoskupení (3). Vyššie uvedený postoj veliteľa práporu má svoj reálny dopad. Od 10. novembra 2014 prápor nedostáva žiadne zásoby. Podľa správ z novembra minulého roka prápor nemá k dispozícií žiadne jedlo a zimným oblečením disponuje približne 30 percent jeho príslušníkov (4). Ako sme už upozornili na stránkach nášho portálu DespiteBorders.com (5), Alexej Mozgovoj mal už na začiatku povstania problémy s autoritami v Luganskej oblasti, pričom problém v nedávnej minulosti naďalej pretrvával (6) a, ako sa ukazuje, stále pretrváva.

Dňa 2. novembra 2014 sa v médiách objavila informácia, že Igor Bezler známy pod Bes rezignoval na svoj post veliteľa povstaleckej skupiny v meste Gorlovka, Jenakievo a Makievka. Podľa bezprostredného vyjadrenia bývalého ministra obrany DNR Igora Strelkova sa Bezler nachádza na [Krymskom] polostrove v rezerve [hoci sa v súvislosti s jeho osudom objavujú rôzne nejednoznačné informácie (7)]. Rovnako ako Mozgovoj aj Bezler mal v minulosti problém s autoritami. V júli minulého roka jeho oddiel vošiel do ozbrojenej konfrontácie s oddielmi Doneckej ľudovej republiky (DNR) v budove ministerstva vnútra v Donecku (8). Nie je tajomstvom, že Bezler mal spory už spomínaným Igorom Strelkovom (9). Na druhej strane sa snažil viesť konštruktívne vzťahy s ukrajinskou stranou (10) (11). Igor Bezler bol známy svojím dobrým zaobchádzaním so zajatcami (12) a tým, že mesto Gorlovka prakticky premenil na nedobytnú pevnosť (13).

Na stránkach portálu DespiteBorders.com sme sa odchodu Igora Strelkova z jeho postu ministra obrany DNR už venovali (14). K uvedeným informáciám možno dodať, že podľa názoru jeho bývalého nadriadeného v FSB Strelkov a jeho skupina z 90 percent vyvíjali aktivity z vlastnej iniciatívy. Podľa jeho vyhlásenia Strelkov bol odvolaný zo svojho postu z najvyšších miest, keďže do Slaviansku prišiel s niekoľkými desiatkami bojovníkov a posledné dni v Donecku okolo neho sa sústredili tisícky bojovníkov (15). V júli bol na post podpredsedu vlády DNR pre otázky štátnej bezpečnosti vymenovaný Vladimir Antufejev, ktorý v rokoch 1992 – 2012 pôsobil ako minister štátnej bezpečnosti Podnesterskej moldavskej republiky (16). V Donecku ho predstavili ako generála FSB vo výslužbe. Podľa medializovaného názoru nemenovaného generála Antufejev pomohol Strelkovovi v ťažkých časoch, no vo všeobecnosti je možné povedať, že postupoval podľa pokynov zhora, podľa ktorých mal Strelkova zbaviť veliteľských pozícií a zabezpečiť jeho návrat do Ruska (17). Uvedenú pozíciu Antufejeva nepriamo podložil aj bývalý premiér DNR Alexander Borodaj, ktorý vyhlásil, že existoval plán podľa ktorého mal Strelkov evakuovať vojská jemu podriadené na konci júla z Donbasu do Ruska. Podľa Borodajovho vyhlásenia však rozhodnutie na vykonanie tohto plánu bolo „zrušené Antufejevom“ (18). [Neskôr Antufejeva obvinili z toho, že počas pracovnej cesty vedenia republiky v Minsku na mierových rokovaniach odvolal niekoľko ministrov; vymenoval nových ministrov; podpísal zatykače na niekoľkých aktivistov DNR a nechal zadržať niekoľko poslancov Najvyššej rady DNR (19), čo sa chápalo ako pokus o štátny prevrat a na konci septembra 2014 bol z funkcie odvolaný (20)].  Alexander Borodaj zároveň Strelkova obvinil z toho, že sa zaoberal „nesprávnymi vecami“, t. j. že si začal robiť nárok na úlohy politickej postavy (21).

Záver
Na základe vyššie uvedených informácií možno konštatovať, že v súčasnosti prebieha zjednocovanie velenia povstalcov na východe Ukrajiny. Ako sme už upozorňovali, v radoch povstalcov bojuje rad rôznych povstaleckých skupín, ktoré mali a majú teritoriálne rozdelenú zodpovednosť za obranu území. Zároveň sme upozornili na fakt, že neexistuje ideologická jednotnosť v jednotlivých zoskupeniach, v dôsledku čoho sa myšlienky, za ktoré jednotlivé formácie bojujú, rôznia (22). Bojové operácie na východe Ukrajiny v radoch povstalcov spôsobili, že sa postupom času vyprofilovali (takmer) nezávislí poľní velitelia, ktorí vedú operácie viac-menej autonómne. Daná situácia spôsobuje problémy v oblasti vertikálneho podriadenia sa rôznych povstaleckých skupín centrálnemu vedeniu v republikách, čo by mohlo v budúcnosti viesť aj k určitým vojenským stretom medzi centrom a jednotlivými skupinami (resp. medzi politickými a vojenskými predstaviteľmi rôznych skupín). Je len prirodzené, že politické špičky povstaleckých republík sa snažia centralizovať moc a vytvoriť tak plnohodnotné podmienky na fungovanie štátu.